„Maj sa Majka. Dávaj na seba pozor. Zajtra sa vidíme.“ Povedala kolegyňa Martininej mamke.
„Jasné Kes. Vďaka za dnešnú pomoc, dnes tu bol naozaj zmätok.“
„V pohode, aj na budúce.“ usmiala sa lekárka a odišla. Mária musela počkať, kým ju nepríde vystriedať druhá čata lekárov. Dnes im to trvalo výnimočne dlho. Nervózne poklepkávala prstami po stole a poškuľovala po veľkých nástenných hodinách, ktoré je oznamovali, že už mala byť hodinu doma. Keby bol deň ako iné, lenže dnes, volala manželovi a povedala, že sa zdrží dlhšie a tak vedela, že ju nikto nečaká.
Mladá Martina sa usadila do stoličky. Čakala ju posledná hodina. Vzdychla si. Dnes je dlhý deň, pomyslela si. Už chcela byť doma, vyvaľovať sa na sedačke a oddychovať. No sedela tu a čakala kedy sa profesorka ráči dotrepať do triedy. Mala zlú náladu. Dnes by vynadala celému svetu. Ale vedela, že by to neurobila, nie ona. Nie ona, ktorá sa vždy stiahne do úzadia a odtiaľ pozoruje ako sa ľudia hádajú na zbytočnostiach. Podoprela si hlavu a snažila sa upokojiť a zozbierať posledné zvyšky energie. Konečne prišla profesorka. Napísali test a na Martininej tvári sa zračilo znepokojenie. Vedela, že ten test úplne pokašľala. Štípali ju oči a ruka sa jej po telesnej triasla. Smutne kráčala domov. Sadla si do električky a zahľadela sa na mesto okolo nej, na ruch, na ľudí...
Konečne doma. Obe si to rovnako pomysleli, keď prekročili prah dverí. „Och, Daniel, to je úžasné!“ rozplývala sa manželka, keď sa pozrela na stôl prestretý ako pre kráľovnú. Nežne ho pobozkala. „Oci, wow, prekonal si sa.“ Poznamenala Martina a usmiala sa. Objala otca a išla sa prezliecť. Rozložila si knihy, zapla počítač, pustila rádio a a začala sa učiť. Išlo jej to ťažko. Našťastie toho nemali na zajtra veľa. Tešila ju myšlienka na víkend. Pousmiala sa a rýchlo dopísala esej na angličtinu. Hlboko si vzdychla a položila si hlavu na zložené ruky. Nato sa z kuchyne ozvalo: „Večera!“ pretrela si oči, zívla a vstala. Odšuchtala sa k tej paráde. Síce sa na ňu netešila, pri pohľade na žiariace sviečky jej zmäklo srdce, celá sa uvoľnila a spánok na chvíľu vzdal bitku s organizmom a utiahol sa do úzadia, kde počká kým si Martina ľahne.
Večera vyšla podľa plánu. Otec umyl nádoby aj s dcérou zatiaľ čo jeho manželka sedela na stoličke a rozprávala o dnešnom dni. Všetci sa usmievali. Nikomu sa nechcelo prekaziť túto nádhernú atmosféru. Bolo to tak krásne a tak jedinečné. Nakoniec však každý opustil kuchyňu aby sa venoval svojej činnosti, ktorú každý večer robil. Daniel pozeral kriminálky. Martina si písala s priateľmi a Majka robila rôzne písomnosti, ktoré v práci nestihla. Postupne všetkých premohla únava. Najprv sa pobrala spať mamka, ktorá vždy prvá zaspala, veď pracovala ťažko nielen fyzicky, ale aj psychicky. Potom si šiel ľahnúť k svojej žene manžel, ktorý dnes bol so sebou výnimočne spokojný. Posledná ostala Martina. Nechcelo sa jej ísť spať. Chcela si ešte toľko vecí napísať s kamarátmi. Prsty jej behali po klávesnici, ani keď Michael Flatley začne stepovať. Popíjala kolu, ktorú si kúpila cestou zo školy. Napísala si pár vecí do denníka. Písala tam len keď ju niečo hnevalo alebo inak ťažilo. No, dnes sa so svojím počítačom chcela podeliť o krásnu večeru. Keď však už nevedela ďalej držať oči otvorené, keď sa únava dostavila a už nemala síl sa jej vzpierať, napísala priateľom, že im zajtra napíše, že sa zajtra uvidia v škole, že sa niekedy dohodnú a pôjdu von a išla sa pripraviť na spánok.
Zatiaľ sa Gabon pripravoval na svoj ďalší výpad. Sledoval peknú lekárku celý deň. Nenápadne samozrejme. Veď keby ho prichytila nepripraveného všetko by sa pokazilo, nemal by ako vysvetliť, prečo ju špehuje, musel by ju hneď zabiť a to by všetko zničilo, nie, on je precízny. Všetko sledoval z ústrania, pripravoval si plán a myslel na ten pocit. Robil to pre zábavu. Páčil sa mu ten pocit vzrušenia, keď sa nenápadne vkradne do domu, miloval ten pocit, keď mu po rukách stekala krv ako tú najkrajšiu a najzvodnejšiu ženu pod slnkom. No vedel sa ovládať, aspoň si to myslel. Myslel si, že ak niekto má rád alkohol alebo drogy on môže mať rád krv, teplú, bordovo-červenú. Mimovoľne sa zatriasol a pousmial sa. Tešil sa. Bol závislý, o áno, Róbert Gabon bol závislý od vraždenia a nezastaví ho nič až smrť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár