Nebudem sa brániť, lebo ti dám úplne za pravdu a dokonca asi pristanem aj na to, aby sme ma raz večer, až sa budem nič netušiaci vracať domov, počkali za niektorým rohom a ovalili ma dákym ťažkým tupým predmetom. Potom ma ešte dobre dokopali a zasypali ma obrovským kvantom buchnátov po celom tele.
Zaslúžil by som si to! A zaslúžil by som si aj to, aby som pri odchode z miesta činu opľul seba, nevládne ležiaceho v mláčkach vlastnej šťavy na chodníku.
Fuj, narkoman!
Možno by sme ma aj zabili, no výčitky svedomia by som pravdepodobne potom už nemal...
Za mesačných nocí by potom bolo nad mestom počuť zúfalé zavýjanie mojich tieňov, plaziacich sa po kanáloch a štverajúcich sa po hromozvodoch až niekam hore na strechu.
A keby sa niektorý z nich pošmykol a padol s veľkým rachotom na betón, čo už stihol stuhnúť, tlupa homosexuálov by zajasala od nadšenia a plieskala by svojimi mastnými, slyzkými dlaňami o seba.
Buzeranti!
Hromadne by sa odbavili pri každom páde jedného z mojich tieňov.
Znova by si naslinili svoje tykadlá a začali by si navzájom odfarbovať vlasy peroxidom.
Smrdí tu konský hnoj!
Bežte preč, lebo vás všetkých postrieľam!
Moje vlastné halúzie mi v autobuse núkajú miesto na sedenie, aby ma ešte viac mohli zdeptať a aby som si ich vymyslel ešte hroznejšie a zákernejšie, ako minule.
Rozhodol som sa, že im prekazím plány a nebudem siich všímať.
Ja vlastne celkom rád postojím...
Viem, že na konečnej potom aj tak vystúpime spolu, ale zatiaľ je to O.K.
Obsah benzénu do 3%.
Prečo ťa to trápi?
Viem, je to hlúpa otázka, ale nič lepšie ma nenapadlo.
Tie tri percentá zaberajú, ako tank! Dokonale zmetú zo stola všetko, čo sa týka reálneho sveta a na prázdnu šachovnicu si potom okolo mňa postavajú svoje vlastné figúrky do pozície šach-mat, no nikto sa nespýta: "Hral si to už niekedy? Vieš, čo treba robiť? Vieš, že si prehral?".
Kúsok nechápavého pohľadu z mojej strany a potom výkrik: "NIE !!!".
Nikto mi nič nepovedal! Nechajte ma napokoji!
Zavriem si oči, no hneď si ich zas otvorím. Tak je to ešte horšie. Tma je prihlboká!
Všetci stoja na balkónoch a pozorne ma sledujú, ako podliezam svoj tieň. Ten, čo je najbližšie. Čo je poruke!
Nie som narkoman, a už vôbec nie závislý! Je to fakt, ktorý nechcem zmeniť.
Vieš, občas... Veľmi zriedka, ale vždy posledný krát.
Mal som už všeličo, ale odvykol som si. ÚSPEŠNE!
Už toľko krát! Vlastne zakaždým...
Tak sa už nehnevaj. S drogami som skončil.
NA DNES URČITE !!!
Dúfam, že zajtra ti to poviem zas a potom zas, až nakoniec všetci zošedivieme a budeme jeden na druhého susedom žalovať, ako ktorý v noci chrápeme a ako často si umývame svoje odporné protézy. Bude to hnusné, ale bude to už koniec. Ten posledný!
Ja si predtým, ako zomriem namaľujem nos na červeno, aby si potom každý myslel, že to len srandujem. Mohli by ma potom zo srandy aj zahrabať.
Nerád by som hnil na verejnosti...
Raz všetci podochneme.
Aj dnes!
Voda vo vani už určite vychladla, hoci včera večer, keď som ju napustil, bola ešte úplne horúca.
Teraz ju už môžem vypustiť. Už mi nie je na nič.
Rezať si žili pre efekt... to sa dá!
No nie v studenej vode!
Pokús sa mi raz pozrieť tak naozaj do očí. Naozaj hlboko. Aby tvoj pohľad prenikol aj ďalej, nie len po tie úchvatné sklíčka, ktoré sa mi s dobrým srdcom starenky, čo už dávno zomrela, snažia skrášliť svet. Pokús sa preniknúť svojim pohľadom hlbšie!
Možno práve tam nájdeš svoj raj...
A ak nie, tak sa na mňa prosím nehnevaj.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár