Depkovať či nedepkovať? To je otázka..

To, že každý človek mení svoje názory a postoje vekom je asi jasné každému. Začína sa to niekedy v období "vraj puberty" (ako to označujú naši služobne starší pokrvní príbuzní) alebo pre iných v období "teraz plus mínus 5 rokov". Viete, niekedy mi to vážne lezie na nervy. Raz sa správam ako malé rozmaznané decko a inokedy som múdra ako kráľ Šalamún. A úplne najhoršie je, keď mi do myšlienok vstúpi On - môjho srdca šampión. On nevie o tom, že má to (ne)šťastie mať v mojom srdci špeciálne miesto, možno tuší... ale o tom, že ma má rád (minimálne ako kamarátku) nemám pochýb. No aj tak vždy, keď sa neozve keď je "on-lajn" niekoľko dní, začnem sa zmenšovať do malej čiernej (manio)depresívnej guľôčky. Moje lepšie ja začne svoju kampaň - Nedepkovať! a to horšie - Depkovať! A prečo vlasne? Tu je ten pes (či iné domestifikované zviera) zakopaný: pointless point. Ten dôvod totiž neexistuje, prinajmenšom aspoň nie je relevantný. Čo z toho vyplýva? To nepochopíš, to je život

 Blog

8 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu