Plané reči, prázdne sľuby.
Vraj Ťa má rád, vraj Ťa ľúbi,
vraj Ti znesie modré z neba.

(Kde je teraz, keď ho treba?)

Kde je sila jeho skutku?
Oči ronia slzy smútku
nad tým, čo sa stalo dávno.

(Nad zamlčaným "nie", či "áno".)

Ako Ti to spraviť mohol?
Ten má tú a tá zas toho,
len Ty tu dnes stojíš sama.

(Len Ty a Tvoja srdca rana.)

Čo sa po tom dalo čakať?
Kráska - než by mala plakať,
zvieraťom sa radšej stala.

(A všetko v sebe ukrývala.)

Bolesť v masku zmenila sa.
Za ňou zmizla všetká krása,
čo kedysi pýchou bola.

(Ostré kvety srdca bôľa)

Z nežnej krásky mrcha vznikla.
Miesto toho, aby vzlykla
jazykom svet zabíjala.

(A bola stále viacej sama.)

Už bol koniec všeho snenia.
Miesto lásky, pohladenia
nenávistné jedy chŕli.

Z krásky, ktorej nedoprial svet,
stal sa mäsožravý kvet.
Preto i my za to môžme,
že kráska teraz brúsi nože,
lebo sme jej odopreli
to, čo všetky devy chceli,
to, čo teraz v tme chcú získať
a temnote sa musia líškať.

 Blog
Komentuj
 fotka
otvoreneokno  25. 10. 2010 14:01
Muhaha, konečne sa svetu dostala básnička, kedy sa z dobrého dievčaťa stáva mrcha!
 fotka
smajlicek12  25. 10. 2010 15:33
Ci pánečku, dobrá vec to je ... jednak, že pointu má, ale super práca, čo sa týka rýmov a zmeny typu písma a tak ... ľúbi sa mi to
 fotka
kacaxyz  25. 10. 2010 19:17
@otvoreneokno Život je už raz taký, nemá všetko pekný koniec a o čom to tu je ak nie o živote?



@smajlicek12 Ďakujem
Napíš svoj komentár