Prepáč mi to, tento zlozvyk,
Už je to asi tak, začínam byť závislý,
Na Tvoju vôňu, na tvoj dotyk.
Ty si jedinečná a jediná na svete,
Ja som jeden z mnohých...
Niekedy sa cítim ako kretén,
A tak píšem iba tieto slohy...
Mám dôvod pádny,
odpočítavať dni
K nášmu ďalšiemu stretnutiu,
K nášmu spoločnému objatiu...
S Tebou sa cítim ako školák v nedeľu,
Nechcem aby skončila...
...............................................................
Píšem Ti báseň v mesačnom splne,
V hrudi mám srdce, ktoré je lásky plné,
Osud nám doprial, cesty sa pretli,
Čas pokročil a my sme sa stretli...
Neveril som, no vďaka Tebe verím na osud,
Teraz mám chuť pozrieť Ti do očí,
Priblížiť sa k Tvojmu nosu
A dať Ti krásnu pusu...
Pýtam sa osudu, čo nás ešte čaká.
musím povedať, už teraz patrí Ti vďaka.
za všetko to šťastie...
moja túžba po Tebe stále rastie ...
Začínam byť v tom až po uši,
Jak to bude pokračovať, netušíš?
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
e12
8. 11.novembra 2011 10:35
No to je nádhera!!!!
Napíš svoj komentár