Roses are black, violets are black...

Až do konca bytia si prezerať prsteň na ukazováku pravej ruky. Pri tom počúvať slová kamaráta, slová plné radosti, radosti z toho že sa uskutoční hudobný festival. Nezúčastní sa, nemá peniaze, a vôbec, nie je to človek, ktorý by šiel na festival s tým že by sa zabával. Stál by niekde na kraji, mierne sa kýval, neskôr by sa opil a zaspal by opitý v stane. Šťastný? Gratulujem. Opíjať sa čriepkom šťastia. Pri tom, ako mi oznamuje, že sa festival uskutoční, zatínam zuby až praskajú. Toto ťa robí šťastným? Takým šťastným, až nevidíš ten ostatok, že?
Super, som rád že ste všetci... Šťastní. Cez týždeň kričíte, preklínate život, v piatok ste všetci spolu v opojení, bratia a sestry, jedna láska od Boba Marleyho. Svoje problémy vtedy odhadzujete preč, preč na ostatných, ktorí ich zachytia. Ako? Vyhliadnete si človeka, ktorému je treba pokaziť náladu, otráviť myseľ. A vyžalujete sa mu. Tak. Môžte piť ďalej. Zábava pokračuje. Len ste do človeka zasiali trochu negativity. Zrnko. V ten deň k nemu môže prísť ďalší človek. Ďalšie zrnko. Vo vyrovnanom človeku môžete narušiť rovnováhu jeho mysle tým, ako tie zrnká uložené v podvedomí vyklíčia, premenia sa na zlé myšlienky, také, nad akými by sám rozmýšľať nezačal. Môže začať nespavosť, depresie. Jackpot.
Po svete sa rozšíril mor, nesie sa ako nádor v ľudských hlavách, metastázuje po planéte, šíri sa slovom, šíri sa vibráciami, šíri sa skutkami. Už dlho zabudáme na to, čo je vlastne to šťastie.Také to hlbšie šťastie. Postavené na niečom trvalom. Hľadáme šťastie v mizivých formách, v úbohých črepinách jeho niekdajšej slávy, a keď ho nájdeme, uspokojíme sa ním, povieme si že sme šťastní, a na chvíľu prestaneme šíriť ten mor. Jediný liek, je uložený vedľa zdroja nákazy, v hlave nositeľa. Usporiadať si myšlienky, premeniť negativitu na striktný pozitívny pochod myšlienok. Veď predsa všetko nemôže byť také zlé... Ale...

 Je to možné?

2 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu