Jemne pošteklím

stebielko trávy

ležiace

ľahko a nevinne vedľa mňa...

unášané krídlami lístia

odeté

v zelenom hodvábe hôr...

Upradiem

tenučký veniec

z priesvitných kvetov dúhy...

...viečka oťažejú...

Prechádzajúc cez bránu dvoch starých dubov

čas vyrýva hlboké rezy...

Sladký úsmev medových včiel

vyletí z hĺbok priepastí...

...zrkadlím sa vo vánku dočasných vzdychov...

Suchý kvet uprostred

tých jemných stebielok...

Vykĺznuc z nekonečnej zmätenosti

a padnúť a znova vstať

za úsvitu...

Jediným švihnutím

osladiť

presolené slzy...

...oslníš úsmevom...

A

jednoducho sa ponoriť...

nechať sa rozmaznávať....

...za zavretými očami obrazy tísicov snov...

jemným šteklením

zamatových prstov voňavej trávy....

 Báseň
Komentuj

8 komentov k blogu

1 
fotka
sakura53  2. 2. 2009 19:23
juuj budem prvá krásna básen Pripomenulo mi to jar Také krásne snívanie super skvelá básnička teším sa na dalšie
2 
fotka
yoginko  2. 2. 2009 19:41
viem si to presne predstaviť ..pekné..
3 
fotka
pelly  2. 2. 2009 19:50
Asi sa budem zase opakovať, ale nedá mi nepovedať, že je to pekne napísané.
4 
fotka
aikaa  2. 2. 2009 21:05
krasna basen..
5 
fotka
elwinko  2. 2. 2009 22:28
nádherné predstavy
6 
fotka
lalka  3. 2. 2009 19:14
Ty si proste umelec.
7 
fotka
kemuro  3. 2. 2009 21:48
pripomeň mi, že si v mojich top autoroch
8 
fotka
gothicpoethic  14. 2. 2009 11:41
Ľúbim tvoje výrazové prostriedky
Napíš svoj komentár