Zaujímalo by ma či je tam hore niekto, kto sa stará o to, aby sme zažili všetko čo máme zažiť. A prečo musíme niektoré zažiť?

Môj život je od mala sprevádzaný stratami ľudí, na ktorých mi záležalo, ale aj celkovo smrťou ako takou.....
Možno ide o to, že život ide ruka v ruke so smrťou a každý deň od narodenia sme jej bližšie a bližšie, ale nie je to fér.

Už si nespomeniem, koľko som mala presne rokov, bolo to totiž dávno, ale bola som ešte malá, keď zomrela moja učiteľka na hudobnej. Úžasný človek. Mala 36 a malého syna, mladšieho odo mňa. A rakovinu.

Sú to asi tri roky čo diagnostikovali rakovinu aj mojej babke, ale tá to zvládla.

V lete som bola vo Francúzsku na festivale hrať s orchestrom. Je fajn cestovať po svete. Lenže jeden ruský hudobník sa tam zabil. Každý mi vravel, že mi to môže byť jedno, že sa ma to vlastne netýka, ale mňa sa to dotklo hlboko v srdci.
Nikdy predtým som sa k Bohu pravidelne nemodlila, len keď som niečo potrebovala, ale prečo sa ma musí smrť tak tesne dotýkať to som nepochopila.....

Možno raz.....

 Blog
Komentuj
 fotka
illusionist  28. 12. 2010 20:41
Krásne, úprimné a smutné
 fotka
kajs  28. 12. 2010 21:02
@illusionist dakujem dakujem dakujem
 fotka
illusionist  28. 12. 2010 21:09
Tak vieš obrat o 180 stupňov
 fotka
kajs  29. 12. 2010 19:15
@illusionist aky obrat??? ved ja som stale uprimna
Napíš svoj komentár