aby som opäť mohla pokojne spať.
Aby som si zobrala naspäť, čo je moje,
aby som opäť vlastnila myšlienky svoje.
aby som básne písala pre radosť a potechu,
aby moje slová nenarobili neplechu.
Báseň som ti napísať chcela.
O tom, že znamenáš pre mňa veľa,
o tom, že spokojná som s naším vzťahom,
o tom, že si mojím len kamarátom.
O tom, že keď úsmev na tvojej tvári žiari,
ráta sa mi dobrý deň v kalendári.
Chcela som ti napísať báseň.
Aby si vedel, že každá hodina s tebou je ako sen.
Aby si vedel, že mi na priateľstve našom záleží,
aby si vedel, že každé tvoje slovo zaváži,
aby si vedel, že zaujíma ma názor tvoj,
ale nerob si ilúzie, nevymenila by som ho za svoj.
Báseň by som ti napísala,
ale ako by si prešiel na to, že je tebe určená?
Takto bude len tu, na mojom blogu zvečnená.
Môžeš si myslieť, môžeš dúfať,
doma si v posteli potichu hútať,
čo asi znamená,
táto báseň nedokončená...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár