Vonku svieti slnko, mám úžasné kamarátky a mám kde bývať. Väčšina ľudí si povie, že by som mala byť šťastná....
A ja nie som...
Z nejakého záhadného dôvodu sa v mojom vnútri usídlil smútok. Myslím, že sa narodil zo samoty. Zo samoty, ktorá je ako veľká čierna prázdnoty v mojom vnútri, pretože cítim, že mi niečo chýba. Nie je to vec.
Je to pocit.
Uznanie a pocit, že sa niekto naozaj zaujíma o mňa, že ho zaujíma môj názor, že ma naozaj ľúbi. A ten pocit, že stačí zdvihnúť telefón a o pár minút sa môžem túliť v jeho náručí.
To mi nijaká kamarátka dať nemôže....
Ďalšia vec je moja rodina....to ako nikdy nič čo urobím nie je dosť dobré....môžem mať najlepšie výsledky v čomkoľvek, málokedy sa dočkám ozajstného uznania. Pretože odo mňa sa dobré výsledky očakávajú...u mňa je to samozrejmé, veď som predsa staršie a zodpovednejšie dieťa....
Som smutná a neskutočne sama. A nikomu to nepoviem do tváre. Keď sa ma hocikto opýta ako sa mám, odpoviem fajn. Prečo? Pretože si uvedomujem, že na svete sú ľudia, ktorí majú oveľa väčšie problémy ako ja, pretože si uvedomujem, aké sú moje problémy malicherné.
A tak si každý deň nasadím na tvár šťastný úsmev a kým ma niekto vidí, hrám sa na šťastné dievča. Pretože to sa odo mňa očakáva, pretože nikto nechce počuť o tom, že mám niekoľkokrát zlomené srdce, nikto nechce počuť o tom, že by som chcela aspoň trochu uznania....
Som smutná. A neskutočne sama.....
Záchod
Komentuj
Komenty k blogu
1
georg21
2. 3.marca 2014 17:25
Východiskom môže byť tvoja činnosť. Uznaj niekoho názor, vypočuj ho, pochop ho, maj rada seba a ľudí okolo, rob radosť... nečakaj čo sama nedáš. Nestačí byť len úspešný v škole, v práci, domácich prácach. Treba vychádzať von zo svojho vnútorného pohodlia, do nepohodlia.
Napíš svoj komentár