Bola ako každá iná žena, pracovala v liečebnom ústave ako doktorka. Denne sa stretávala s ťažko chorými. Niekedy bola tajomná ako jej mlčanie. Vedela vždy najlepšie poradiť, povzbudiť, vždy bola oporou a vravela slová nádeje v hodine, keď odvaha zlyhávala už v každom. A keď niekto niečo potreboval, ona vždy vedela kto, kedy a bola prvá pri každom a pomáhala. Preto poznala nielen choroby tela, ale i duše svojich pacientov. Vždy vedela žiť problémami toho koho mala práve pred sebou. Dvere svojej pracovne otvárala vždy každému dokorán a s nimi i svoje srdce.
Neskôr bývala čoraz častejšie bledšia. Ale vo svojej službe pokračovala rovnako obetavo ako prv. Vo dne v noci pracovala, pomáhala a utešovala ako predtým a nikdy si nedopriala odpočinku. Keď už bola ťažko chorá a povedali sme jej aby si viac odpočinula, že sa zabíja tým, keď stále pomáha druhým tak len odpovedala : „Som šťastná“.
Choroba však bola ťažká a neúprosná, aj keď sa jej všemocne bránila a aj napriek svojim vynikajúcim lekárskym schopnostiam sama sebe pomôcť nevedela.
Keď som ju videla posledný krát, jej izba bola tichá a temná. Ležala na lôžku, chudá a bledá ako smrť. Zomierala. Jej ruka bola taká chladná. Pohybovala perami, ale slová ubiehali. Bolestný tieň z čela zmizol a oči sa trblietali radosťou. A pokojný mier padol na jej tvár.A my, čo sme stáli vôkol, sme vedeli že je silná a šťastná.
A prečo na ňu týmto príbehom spomínam? Lebo nemožno zabudnúť na výnimočnú osobnosť, mimoriadne obľúbenú lekárku ale i človeka. Obdivovala som jej nevyčerpateľný prameň duchovnej sily a stálu ochotu pomáhať vždy a všade. Ja však na ňu spomínam ako na človeka, na moju tetu, svoju druhú mamu a hlavne človeka úprimne veriaceho, pre ktorého zmyslom života bola služba druhým.
Skromná a čistá žena, zomrela mladá, na vrchole svojich profesionálnych schopností. Do posledných chvíľ pracovala a doslova prelievala zvyšok síl do tých, ktorým chýbali. S láskou a vďakou i týmto príbehom spomínam preto na každú chvíľu prežitú s ňou, človekom sotva nahraditeľným.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
thegameend
28. 9.sept. 2010 17:18
slyš ! kdes to obkopírovala ?
Napíš svoj komentár