Nejdem začínať otrepanými vetami typu : stáva sa to zriedka , v poslednom čase, alebo tento článok bude o tom ,čo človek potrebuje.... , čo je v tomto živote podstatné. Vezmime si , čo v tomto živote podstanté nie je . Sny, o miliónových kontách , majetkoch , autách , živých barbínach z Ruska, tabletiek na mužnosť a drahých autách. Takéto sny sú krásne a žiarivé , hlavne pre ľudí v mladom veku , tí sú plní elánu , nadšenia a chuti tvoriť, vytvárať nové trendy , vynálezy a väčšinou nepotrebné gýčové veci. Veľmi rýchlo sa stane ,že príde krutá realita , človek doštuduje , vychodí si poctivo strednú školu a ak má šťastie alebo pevné nervy tak aj vysokú. Čo potom ? Bez peňazí , no s plnou hlavou nápadov sa zamestná vo firme , spoločnosti. Tam napreduje deň za dňom , človek sa dostáva do každodennej rutiny a začína myslieť viac na veci dosiahnuteľné. Zabúda na svoje sny , každodenná realita nám z hláv vymazáva naše JA. Stres , tlak nadriadených. Začíname sa upriamovať na veci , ktoré sú schopné nás vytrhnúť z kolobehu , vynakladáme energiu na mnohokrát zbytočné činnosti a čakáme , že sa možno niečo zlepší. Nezlepší. Nie preto , že by sme to nechceli , nevieme ako . Duša človeka nemá hranice ,no sme spútaný telom. Naše telo nás ovplyňuje , dá sa povedať , že za hriechy tela trpí duša ? Nesmrteľná, nezničiteľná , no v dnešnej dobe nepodstatná. Veď skúste v práci alebo v škole ukázať slabosť , stanete sa terčom výsmechu , zábavky a ponižovania. V dnešnej dobe sa oplatí byť sviňou. Neukazovať nič zo seba , byť sebecký , nebrať ohľad na iných a snáď ak ukážeš výsledky dostaneš sa tam , kam chceš.

A potom v očiach ostatných , hajzel. Podrazák. A trápi ťa to ? Nie. Netrápi. Máme čo sme chceli. Vytráca sa súdržnosť. Z práce , z národa , z ľudí.
Vrátim sa k otázke ne"potrebných" vecí. V jednej nemenovanej televízi beží program , kde ukazujú život nemeckých alebo rakúskych milionárov. Poznám minimálne tridsať ľudí z okolia , čo túto blbosť sledujú. Predstavujú si pri tom , aké by to bolo byť na ich mieste. Myslia si , že by boli šťastnejší, plnší a život by bol krásny. Pozeraním a snívaním prestávajú myslieť na svoje problémy. Zatvárajú oči pred realitou.NNemyslím ,že to je všetko. Iste je krásne mať peniaze , vtedy je možné všetko. Takmer. Neviem však , čo by na miske váh pri konečnom zúčtovani prevážilo. Majetok alebo farba duše?

Nehovorím teraz , že všetko smeruje do veľkej vesmírnej maternice, každý z nás je iný. A každý deň sme svetkami zázrakov aj sklamaní , len sú v našich očiach nepodstatné. Skúsme sa tešiť z maličkostí. Úsmevu okoloidúcej slečny, voľnému miestu na parkovanie, obľúbenej pesničke v rádiu. Upriamujme sa na veci priamo okolo nás. Svet je tvorený nami. Akými očami sa naň pozeráme , taký je . Tak si ho nekazme.

Všetci potrebujeme to svoje Lux perpetua.

 Pseudoblog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár