Dôvod bol pomerne jednoduchý: osobne sa považujem v oblasti operačných systémov od Microsoftu za relatívneho skúseného užívateľa, o čom svedčí aj moja predchádzajúce pôsobenie v najpredávanejšom slovenskom časopise o IT technológiách PC REVUE, kde som sa vo veľkej miere venoval predovšetkým softwaru vyvinutom predovšetkým pre Windows. Keď mi však počas uplynulého týždňa operačný systém Microsoft Windows 7 z nevysvetliteľných dôvodov (aj po reinštalácii) začal hádzať samé BSoD (Blue Screen of Death), zasekával sa, prípadne ani nenabootoval, rozhodol som sa s ním rozlúčiť a začal som sa pozerať po alternatíve – Linuxe, resp. Unixe. Zvolil som túto možnosť, pretože na rozdiel od Microsoftu a Macu sú jeho distribúcie poväčšine bezplatné a obsahujú v sebe niekoľko integrovaných základných balíkov, za ktoré by ste museli iným operačným systémom platiť nemalé sumy.
Otázkou však ostávalo, ktorý Unix by bol pre mňa ako relatívne bežného užívateľa vhodný – prichádzalo do úvahy niekoľko distribúcií Fedora, SuSe Linux, Mandriva a pod. Nakoniec som sa však rozhodol pre asi najlepšiu a najprístupnejšiu distribúciu na trhu – Ubuntu 10.10. Samozrejme s Linuxmi som mal skúsenosti už aj predtým, zakaždým bola na mojich diskoch vyčlenená záložná partícia pre sekundárny operačný systém popri Windows, vďaka čomu som niekoľkokrát zachránil svoje cenné dáta z havarovaného systému od Microsoftu. Teraz to bol však po prvýkrát, kedy som sa rozhodol používať výhradne Linux. Pri výbere správnej distribúcie mi pomohla hlavne jedna zásadná vec a tou bolo užívateľské prostredie. Na rozdiel od Windows máte pri Linuxoch k dispozícii hneď dva a to KDE4 a GNOME. Môj prvý pokus využiť KDE4 a distribúciu Kubuntu skončil neúspechom: napriek tomu, že užívateľské prostredie KDE4 bolo nápadito podobné tomu z operačného systému Windows. Na mojom Lenovo IdeaPad S10-3t však poriadne sekalo a zaťaženie procesora bolo na moje prekvapenie až príliš vysoké (pozn. pri KDE3 všetko fungovalo v poriadku). Rozhodol som sa preto pre výber už spomínaného Ubuntu s prostredím GNOME. Príliš som tejto možnosti nedôveroval, pretože sám som neveril, že prechod z Windows do úplne iného prostredia môže byť jednoduchý. Opak bol však pravdou. Pracovné panely nachádzajúce sa v hornej aj dolnej časti operačného systému Ubuntu sa pre mňa veľmi rýchlo stali neoceniteľným pomocníkom, po ktorom som už dávno podvedome túžil, no nenachádzal. Nainštalovanie potrebných aplikácií a nastavenie systému pre moje potreby mi zabralo síce niekoľko hodín, no dovolím si tvrdiť že sa to oplatilo. Mnohé veci sa mi podarilo nainštalovať a vylepšiť aj vďaka ujovi Googlovi a tete Wikipédii, no a keď som si nevedel dať rady, pomohol mi kamarát Vlastík (ktorého týmto srdečne pozdravujem). Otázkou však ostávalo, čo ďalej, pretože moja dlhoročná závislosť na operačných systémoch Windows zanechala na mne určité stopy a tak som sa nevedel zmieriť s tým, že by som mal začať používať OpenOffice.org, keď doteraz som používal úplne iný software. Vyriešil som to však jednoducho – riskol som to. Oklamal som svoje podvedomie tým, že som si ikonky na pracovnej ploche označil ako Microsoft Office, ale v skutočnosti sa po spustení aplikácie zapne kancelársky balík OpenOffice.org. Mimochodom túto metódu veľmi odporúčam každému, kto sa bojí straty aplikácií ako Word či Excel. Vaša duša bude na mieste a zároveň je tu aj dobrý pocit, že sa postupne oslobodzujete od komerčného softwaru a využívate open-source slobodný softvér. Aby som však priznal farbu, musím povedať, že napriek tomu, že mi Ubuntu ponúka rôzne programy na pripojenie sa na FTP, rozhodol som sa zvoliť Windowsácky freeware pod názvom WinSCP. Samozrejme tu nastáva otázka, či je možné, aby program z prostredia operačného systému Windows úplne spoľahlivo fungoval aj v Linuxe. Ako sa hovorí: „In vino veritas.“ Odpoveď na túto otázku mi dalo teda víno. Ale nie také, ako ho možeme vidieť v rôznych baroch, na internátoch, či doma, ale unixový emulátor nazývaný Wine (prekl. Víno), ktorý umožňuje bezproblémový chod rôznych aplikácii z Windowsu aj v Ubuntu. Problém bol teda vyriešený.
Aby som však ostal objektívny, musím povedať, že aj Ubuntu a linuxové aplikácie samé o sebe majú nedostatky, napríklad v podobe kvalitného strihacieho softwaru na video. Kto sa už raz naučil pracovať s programom ako Sony Vegas, či Adobe Premiere, ten rýchlo zistí, že unixová alternatíva v podobe Cinerelly určite nie je tou najlepšou. Celkovo sa však dá povedať, že aplikácie na úpravu videa v Unixoch sú ešte len v pliekach. V tomto prípade nám však nepomôže ani emulátor Wine, tieto programy pod Linuxom zrejme fungovať nebudú. Ja sa však nevzdávam a verím, že aj s open-source programami na úpravu videa vám budem prinášať stále kvalitné reportáže a videá. Po dokončení inštalácie a potrebnom nastavení systému, som po niekoľkých dňoch zistil, že unixové aplikácie typu Ubuntu nám poskytujú skutočne viac možností nastavenia nášho počítača a dosiahnutia najlepšieho výkonnu. S istotou však viem povedať jednu vec – tak ako som kedysi obhajoval Microsoft Windows, tak teraz budem obhajovať unixové aplikácie. Na Windows som samozrejme nezanevrel, ako som napísal na začiatku, počítam s tým, že sa sním budem stále stretávať, ale primárnym systémom je pre mňa od tejto chvíle jednoznačne Ubuntu. Dôvody som popísal už vyššie, ale základný a rozhodujúci pre mnohých je úplne íný: „Veď Linux je predsa zadarmo...“
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
drazoal
12. 3.marca 2011 14:23
ešte je aj prostredie Xfce (Xubuntu)
Napíš svoj komentár