Jedna obyčajná streda

Normálne v stredu ráno chodievam na aerobic, vlastne len vtedy, keď sa mi chce, ale dnes nebol. Som si o takú hodinku viac pospinkala a ráno ako obvykle nestíhala. Najskôr to bol šok z toho koľko je vonku snehu(je 19. marec) a potom som sa asi dáko prepočítala s časom, tak som raňajky jedla cestou dole schodmi. A potom rýchlo na vlak, keby aspoň ta zástavka bola bližšie. Dnes znova nik nešiel, okrem Monči, asi si všetci predĺžili prázdniny. V škole dve hodiny slovenčiny to človek už ráno zaspáva od únavy. A potom matika to sa každý ,,tešil", niet sa ani čo diviť, veď len včera sme začali preberať kombinatoriku a ešte nie každý tomu pochopil. Konečne veľká prestávka, 20 minút na to aby si človek zopakoval dejepis, pripadne vystál radu v bufete a spapal svačinku kým sa pustí do zápasu s dejinami a dejepisom. Pani profesorka si radšej zapíše do triednej knihy aj semináre, pretože naši biológovia radi ,,kradnú" túto potrebnú knižôčku. Po zvonení sa vrháme na odvetvia práva, aj keď každý svojim spôsobom. Niekto sa schováva za spolužiakov aby nebolo vidieť, že mu pomaly padajú viečka. Iní len tak sedia a kreslia alebo píšu si do zošita, čo ich napadne. A posledná skupina sa snaží aktívne zapájať do edukačného procesu. Keďže pani profesorka si všimla že všetci zaspávame a v príme sa dvihla hladina decibelov, tak nás vypúšťa z triedy. Odrazu všetci ožijú a náhlia sa do šatne k skrinkám aby si uchmatli trochu miesta a mohli sa prezuť a potom už len s obrovskou radosťou kráčajú von zo školy. Niekto domov, ďalší na obed alebo len tak pozrieť sa, čo je v meste nové. Veď konečne začali prázdniny, ten dávno vytúžený oddych.

 Denník

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu