Hladí pred seba na bielu stenu. Voda vo vani jej obmýva z polky ponorené prsia. Končeky tmavých vlasov olizujú hladinu aby sa mohli lepiť na ramená. Viečka pôsobia unaveným dojmom. Z vonkajších strán trochu poklesnuté, dodajú dlhému výdychu na ťažobe.
Celé jej vnútro je len stroj. Plno ozubených kolies, remene, zotrvačníky... Občas to zadrháva a von sa prediera škripot v podobe plaču. Vlastne nie občas. Ona je dosť poruchový stroj a ešte k tomu s obmedzenou zárukou.
„Ako dlho ešte?“ Ozve sa spoza dverí a tie sa začnú otvárať. Skryje sa pod vodu a pomedzi pery púšťa bublinky, hladiac zospodu na to, ako rozochvievajú hladinu.
Prediera sa ňou ruka, chytá ju za rameno a vyťahuje naspäť na vzduch. Bez zmeny výrazu sa do nej zahryzne. Oči odvráti od jej majiteľa do rohu vane. Po brade jej začne stekať krv. Až keď si uvedomí jej teplo, uvoľní ju zo zovretia zubov. Tá padne bezvládne dole, k jej bruchu a vodu zakalí červeňou. Jej majiteľ sa konečne nadýchne.
„Prepáč.“ Nepozerá sa na neho. „Stále ti len ublížim.“
Chlapec sa usmeje, ale len ústami. oči má skryté pod ofinou. „A ja ti zas vždy zašpiním vodu, krvou zo svojich rán.“ „Poď sem!“ Stiahne ho k sebe do vane. Posadí sa na neho. Obopne ho stehnami a vystrie sa nad ním. Po lesklom tele stekajú kvapky...
Zdvihne k sebe zranenú ruku a k jej dlani sa pritisne lícom. Ústami fúka, už len zľahka krvácajúcu ranu na vnútornej strane predlaktia. Prstami mu odhrnie ofinu. Hladia na ňu oči pokryté bielym povlakom. Tmavomodré dúhovky pretavil v olovenú farbu. Všetko je tak ako má byť.
Zas to v nej zaškripoce, ale nedovolí ústam naplno vypustiť ten zvuk. Zachytí ho na podnebí. Zlizne ho jazykom a sťažka prehltne. Nakloní sa nad neho. Jej prsia sa trú o mokré oblečenie a pery sa blížia k jeho uchu. „Chceš sa milovať?“ Mlčky ju objíme.
rukou siaha pod svoje brucho k jeho nohaviciam.
Pritisne si ju k sebe silnejšie a spojenými telami zahltí priestor medzi nimi. Ruka už ďalej nemôže. Na chvíľu sa tomu objatiu poddá, uvoľní všetky svaly a položí na neho celú svoju váhu. Po chvíli sa odťahuje. „Ty že si chlap?“ Nohy prekračujú okraj vane. So zovretými päsťami, viečkami a perami za sebou zatvára dvere.
Celé telo sa pomaly vnára pod vodu. Z pod hladiny sa vynárajú mokré šaty.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár