Keď sa vedľa nej prebral, zistil, že vôbec nie je krásna. Bola slepá, v rokoch a s nepeknou tvárou. Ona však bola šťastná. Domnievala sa, že aj ona konečne našla svoje šťastie. Že našla lásku o ktorej vo svojich piesňach toľko spievala, no nikdy ju nepocítila vo vlastnom srdci...
Aby samuraj neprišiel v tej chvíli o svoju česť, pobral tú ženu za svoju milú. No nemal v pláne s ňou ostať. Chcel sa jej zbaviť a to aj urobil. Na ďalšej ceste, po ktorej už kráčali bok po boku, sotil ženu zo skalísk do plytkého potoka...
Ubehol rok a muž goze vypustil zo svojej mysle. Zabudol, akoby nikdy nebola, hoc pre ňu bol nezabudnuteľný. No cesty ho opäť zviedli podobným smerom a pod horami, kde prišla o svoj život ho noc prinútila nájsť si nocľah v miestnom chráme. Zo spánku ho prebudil krásny hlas. Patril jej a keď sa z ničoho nič otvorili dvere na jeho izbe, stála v nich goze. Ohavnejšie ako predtým, no stále milujúca. Avšak smrť spraví z lásky nevšedne silnú túžbu. Keď ju muž odháňal vykypela z nej v zlosti a za nohy odtiahla milého von z chrámu.
Mnísi na ďalší deň videla len rozhádzanú izbu a pár koľaji tiahnuci sa od nej k hrobu za chrámom. Keď ho vykopali, našli v ňom samuraja mŕtveho v objatí kostry, ktorá tam bola pochovaná pred tým. Osud totiž chcel, že práve mnísi našli mŕtvu goze a pochovali ju.
Tam je skrytá jej podstata. V príbehu, za ktorý som zaplatil tretinou duše. V príbehu, ktorý nadlho obral slepé oči o čaro pohltiť každý pohľad.
Zostal som nemí. Za chrbtom so spiacou ženou, ktorú nikdy nedokážem milovať aj napriek tomu, ako veľmi miluje ona mňa a s dlaňou na prekrásne nepeknej tvári goze z obrazu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár