Kam uberáš sa podstatou človek čo verše píšeš? Rozsápať necháš telo v kusy a v nich si robíš skrýše. Tam načrú iba hladné supy no zaťať do živého nejde tu... A miesto srdca ruky... A cit čo prúdi z neho. Tak i ty žiješ v hnilom mäse, tam kvitnú v rýchlom slede na položené otázky jak kvety odpovede. A mlčať môže celé bytie. A smrť si ťažkať hlavy. V rozprave budú tvoje pery so srdcom popolavým. Prešiel som všetky kruhy pekla i opadal jak jaseň, kým pochopil, že jediným som ja démonom ti báseň. Blog 6 0 0 0 0 Komentuj