v tej mase
kde len chcenie
neznamenalo o nič viac
ako na hrobe veniec
no zaujali stuhy ma
tie slová pestrých látok
navíjajúce pomaly
jak priadze kolovrátok
človeka
to ja som ten čo hladí drevo
a prstami mi preteká
kožou
nie veľmi hladkou
tak smutné malé bytie čo
stane a mi raz plachtou
nech dostane ma ďaleko
od hriechov môjho bytia
tam
kde sa slovom pestrej látky
anjeli lačne sýtia
prepáč mi malý
že som ti
ukradol bodro telo
snáď by to toľko v našej mysli
tak ticho nebolelo
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár