„Bolesť vraj stupňuje vzrušenie.“ „Dobre, ale preto si mi nemusela skoro odhryznúť nohu.“ Zachichotala sa tým svojím piskľavým hlasom a sadla si na mňa. Bola blbá. Fakt blbá. Dokázala prísť s teóriou, že keby má deň dvanásť hodín, mali by sme dvakrát toľko rokov, akoby to bolo hodné rovno nobelovky a ja som s ňou skončil, lebo ten s ktorým prišla na opekačku, odišiel bez nej a keď sa išlo domov, ku mne to bolo bližšie ako ísť cez celé mesto k sebe.
Pozrel som sa na ňu ako na mňa z hora hladí. Prešiel jej rukami po stehnách k bokom. Myslím, že mala rovnakú postavu ako mohla skrývať pod šatami Iva. Na tú myslím v poslednom čase neustále. Prečo aj nie, keď mi po štyroch rokoch zbožňovania tejto osoby, zrazu opätuje kúsok citu.
Mal som sto chutí ju poslať rovno zo mňa domov. Radšej som ju zo seba zložil vedľa na posteľ a poriadne sa do nej pustil zozadu. Chcel som rýchlo koniec a toto je u mňa najrýchlejší spôsob ako toho dosiahnuť. Neviem prečo. Možno to ženám ide pri mne lepšie keď ma nevidia. Bušil som do nej. Mala úžasný zadok. Jeden z tých do ktorého by som sa inak vcelku slušne oprel, teraz som sa však cítil ako na nejakej táborovej súťaži, kde musíte čo najrýchlejšie fúkať balón kým vám nepraskne do ksychtu. Našťastie po dlhšej sérii vzdychov sa zo mňa “zvliekla“ a so stehnami stiahnutými k sebe vypustila aj tie posledné stony do vankúša.
A mňa to odrazu začalo jebať. Prečo poviem áno takejto trubke a na jej ponuku vyspať sa spolu, začnem bláboliť tie patetické pičoviny o tom ako si ju vážim a že... Sračky. V tom momente by som ju tam bral stokrát radšej. Provokoval ju, plieskal po zadku a trepal v najlepších chvíľach kraviny o tom, že ak nám to teraz ujde, naše decko bude mať jej vypleštené oči a moje suché lakte. Keď by bolo po všetkom, tak by si zapálila a ja by som z nej asi stvrdol znova.
„Ale Tomášovi ani slovo.“ „To vieš, hneď zajtra mu poviem, že si len moja a potom ťa pozvem na obed s našimi.“ „Náhodou by to bolo milé.“ „Poďme radšej spať. Zajtra ma zobuď keď budeš chcieť ísť, musím za tebou zavrieť, máme prijebanú fabku.“ „Fabku?“ „Proste ma zobuď.“
O to vlastne ide. Nepovedala by to, ale obaja by sme vedeli, že istý Andrej, by sa o tom nesmel nikdy dozvedieť. Že by sa k nemu vrátila, aj keď s ním nie je šťastná a on ju musel uprosiť aby mu dala k vzťahu ešte šancu. Tak isto ako sa všetky fajn baby vrátia k podobným tupcom, aj keď ich podviedli, nevážia si ich, alebo riešia vo vzťahu len seba. Nazvú to so skrčenými ramenami láskou a pri bozkoch pod viečkami, sklápajú zrak previnilo k zemi.

„...městské skládky se plní

smetiště se plní

blázince se plní

nemocnice se plní

hřbitovy se plní


nic jiného se

nenaplní.“

 Blog
Komentuj
 fotka
acvd43xa7w  10. 10. 2012 01:56
a jéjda!



a mas tam nezhodu v menach
 fotka
karlotiskot  10. 10. 2012 05:20
@acvd43xa7w to sa ti vidí lebo nečítaš poriadne
 fotka
acvd43xa7w  10. 10. 2012 08:39
no a co
Napíš svoj komentár