Možno to príbeh nepravdivý ,
možno len detská nápady.
Veď kto by veril v také divy,
jak ľútosť diabla navnadí?
No v svete bol raz a nie dávno
človek čo v sebe skryté mal,
že hoc mal spätú dušu s diablom
ten po tú jeho nesiahal.
Nuž tak mu ver ty čo si v sebe
nosíš viac než len tie dve strany
a ty čo kľačíš, slepo veleb
po túžbe v nebo opantaný.
Kedysi svetom netvor blúdil
nevidený a neslišný,
no dary, ktoré ľuďom sľúbil
doteraz z myslí nezišli.
Bohatstvo, vládu, márne “cnosti“
do myslí štiepil od mala
a v bytí plnom neradosti
sa jeho duša kúpala.
Tak zmätok, smrť a nevraživosť
zanechal ako stopu v zemi
a tam kde skončil všetok život
kŕmil sa v zvera premenení.
Až raz mu ušla jedna duša
on zistil to až pri mŕtvych
a v krvi odraz toho muža
nad nimi iba netrúchlil.
Spieval si piesne o hrdinoch.
Hoc slepí v lesku- odvážni.
A svojím spevom úpenlivo
povýšil ľútosť nad vraždy .
Nebolo v nich už kúsok zloby.
Nebola pomsta, túžby, svár.
Bol tam len on a mŕtvy oni-
skazený stroj a hodinár.
Netvor bol mužom ponížený
uzurpovať si chcel čo má,
tak skúsil v tele mladej ženy
zmeniť tú bytosť v démona.
Priznal sa k poliam plným kostí
a vyzval muža do boja.
Podchvíľou bude dušu hostiť
podmanivého netvora.
Jeho však ženských kriviek ladnosť
menej než mŕtvych sýtila.
Nazrel cez jeho taktnú kradmosť
zbadal čo netvor ukrýva.
A aby bolo všetkým jasno
nikto sa diablom nerodí.
To len tí, ktorým svetlo zhaslo
nájdu si pre tmu dôvody.
Zhaslo i jemu hoc už dávno.
Zhaslo za kriku rodiny.
A z toho plaču vzišlo prázdno
nerozdielne však od iných.
I on bol človek- malé dieťa
a svet mu razom všetko vzal.
„Však zdvihni zrak. Veď tu ti svietia
hoc si tme všetko odovzdal...“
A špatné oči slzy ronia.
A pysk sa plačom zadúša.
Pod bahnom toho nepokoja
dieťaťa stále spí duša.
Tou zlobou v sebe smútok dusí.
V hriechoch je toľkých halení.
Netvorom však vždy ostať musí,
no aj tým deckom strateným.
Odvtedy ale niet už mysle
do ktorej sám on vložil zlosť.
A keď je tam, kde život vyschne
sprevádza duše na večnosť.
Ak váhaš či to pravda ešte
-dôkaz ti k tomu nedodám
No možno tieto plytké verše
napísal
tento diabol sám...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
lebo teraz mŕtva som
vďaka hlúposti mojej
a či istej osoby?
ale chcem sa oddať:
temnote
samote
smútku
a ľútosti
@spisovatel čo hovoríš na ten verš?