kým tvojím snom to
v našej izbe dýcha.
A nevediac,
či žehnám,
či sa rúham,
kradnem ti šeptom z tvojho ticha.
Tu siahneš rukou na tváre
keď
zasvrbia ťa uši
A málom snov zas doplácam
na pošteklenie vlasmy...
Kiež by i v očistci,
dali tak údel krásny
tej mojej prázdnej duši.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár