Drahá budúcnosť. Zapisujem svoje myšlienky, pretože ich chcem separovať. Píšem, i keď mi táto forma uchovávania myšlienok príde príliš ľahko vymazatelná, s príliš krátkou trvanlivosťou, ale čo je to oproti zlúčeniu mysle s Jedným? Papier je presne to čo teraz potrebujem. Uschovať svoje myšlienky o prítomnosti, pred prirodzeným vývojom, pretože aj keď ma Jedno pohltí a ja už nebudem ani v náznaku sebauvedomujúci organizmus, tu, v týchto slovách aspoň kúsok z neho ostane. Možno nie s dlhou trvanlivosťou, ale ktokoľvek si ho prečíta, bude ho môcť pojať bez toho, aby ho pohltil a pritom zničil celú jeho podstatu. Aj keď je to možno málo, pre mňa sa to stalo jedinou mojou skutočnou túžbou.
Publikácia „Nebo je pre samovrahov bola viac než poburujúca. Zatiaľ čo myšlienka posmrtného sa spojenia v jednu obrovskú entitu, zdieľanú v láske a miery s iných ľuďí väčšinu nadchla Holt v nej videl hlavne svoje zatratenie. Nech je tento akt akokoľvek súdený, nech je akokoľvek prospešný vesmíru, či našej úlohe v ňom, bridil sa mu.
Bolo mu jedno že vymizli vojny, konflikty a s nimi bol učinený pokrok k osvieteniu a mieru. Svoju publikáciu napísal hlavne pre seba. Možno len z čistej samoľúbosti a egoizmu
Vyzdvihoval samovraždy ako jedinú možnosť zachovania si posmrtného vedomia. Jedno už síce dávno nie je brané ako náboženstvo, alebo filozofia. Je to fakt, no každé náboženstvo pred ním, zaoberajúce sa posmrtným životom zakazuje samovraždu ako jeden z najväčších hriechov. V mnohých z nich je pre samovrahov vyčlenený zvláštny priestor a aj keď sú založené na dualite ako nebo a peklo, samovrahovia vraj boli odsúdený na niečo omnoho horšie a neodvolateľné. Niekde to bolo vedomie obklopené ničotou, navždy odkázané žiť len samo pre seba. Inde to bolo neustále prežívanie chýb učinených v živote. Aj keď to pre mnohých znie hrôzostrašné Holt veril, že je to omnoho lepšie ako byt pohltený Jedným. Veril že je miesto, kde človek bude môcť ostať sám sebou. „Je smutné, keď jediné v čo chcete veriť je niečo ešte do nedávna považované za horšie ako peklo.“
Prvotná informácia odhalila mnoho. Všetko tu je len stavebný materiál. Mení formu a rozvetvuje sa, zatiaľ čo jeho podstata je len priamkou do ktorej konečného bodu sa zlúči opäť celá existencia. Kedysi sa tomu hovorilo veľký tresk- pulzovanie vesmíru. Ale v čom pulzuje a prečo? Na obe otázky sa dá odpovedať jedným slovom- informácie. Prvotná informácia tu je len ako lano po ktorom sa celý pulz vesmíru posúva, dokonca je viac než pravdepodobné, že jej objavenie bolo na tomto lane už dávno označené. Pritom je však aj jeho spúšťačom. Tato informácia bola použitá na hmotu a hmota sa rozširovala a menila na materiál , buď neveľký, ba až miniatúrny, či pre človeka neexistujúci v tej istej rovine ako napríklad stôl, Postupne sa vyvinula hmota, z hmoty organizmy a z organizmov myšlienky...
Všetko je len stavebný materiál na ďalší stavebný materiál a aj keď sa jeho podstata či výzor mení, je to takmer nekončiaci proces. Avšak jedno nikdy nebolo jasné a to konečný účel. Je pravdou, že nikto nevie k čomu to tu má celé dospieť, ale to, že si bunka nevie uvedomiť celý dôsledok svojej existencie, ešte neznamená, že nespĺňa svoju funkciu
Sme len simulácia spustená bytosťou, ktorej formu si ani nevieme predstaviť, alebo naopak, je v totožnom svete s tým naším. Holt tento fakt prijal, vlastne v tom vyrastal od mala, ako je celý svet z veľkej časti riadený osudom, ale svoje sebauvedomenie by nikdy nezahodil kvôli simulácii. Možno si len povedal, že ak je aj on len bunka... Vlastne čoby bunka. Len jeden nepatrný impulz informácie, stane sa vírusom, ktorý ani nemá tak plán, ako tento proces narušiť, či celý zvrátiť a urobiť svet sebestačný, Načo aj? Načo robiť sebestačným niečo, v existencii, ktorú iný dokáže vypnúť jedným gombíkom? Chcel sa od toho všetkého oprostiť. Existovať v priestore mimo tento proces, kde si bude môcť zažívať niečo čo si vybral sám až do nekonečna, aj keby bol jediným tým zážitkom ničota.
Zmienku o sebadeštrukcii vraj obsahovala aj sama prvotná informácia. Ako jediná však nebola nikdy vytiahnutá na svetlo. Človek je totiž vlastne jeden z prelomových materiálov a ona ju náruša, pretože človek pre informácie slúži ako prechod z fyzického do astrálneho sveta a čo viac, ešte aj kým k tomuto prechodu dôjde, je schopný mnoho svojich informácii predať budúcim generáciám, ktoré ju začlenia do seba, prezívajú spracovávajú nanovo a tým pádom sú informácie pri prechode, plné minulosti a zároveň nových spôsobov ako ich možno spracovávať pre budúcnosť. Ale o prítomnosti v tom nič nie je. Prítomnosť je len na to, aby sa stala minulosťou prospešnou pre budúcnosť.
Mysle ľudí totiž dokážu vytvoriť nové organizmy. Najlepšie by sa to dalo demonštrovať na vládach, či náboženstvách. Skôr, či neskôr začne systém pracovať sám, pohltí ľudí a aj keď sme stále v presvedčení, že ho niekto riadi, dokonca, že sme si tohto človeka vybrali, alebo sa on uchopil moci, nakoniec sa ukáže, že práve systém si k svojmu prežitiu zvolil daných ľudí sám. Vo fyzickom svete sú však tieto organizmy nedokonalé a preto sa zákonite zrútia samé do seba. Totalitu zničí túžba po moci, anarchiu túžba po chaose a demokraciu túžba po slobode, ale čo pohltí organizmus bez túžby?
„Ak by som nechcel byť len impulz, tak čím by som chcel byt? Chcel by som byť ten čo to všetko spustil? Čo ak je aj jeho svet len simulácia avšak na inej úrovni? Chcel by som byť potom tým čo je nad všetkými simuláciami? V tom prípade chcem byť niečím čo zabije svojich rodičov aby si mohlo byť samo sebe potomkom.
Viem len čim nechcem byť. Nechcem byť len nebadateľná súčasť niečieho pokusu. Nechcem byť otrokom účelu. Chcem si z neho ukradnúť čo som si nazhromaždil a ukryť si to navždy v ničote“
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár