Všetko je tu rovnaké. Páperové. Stará kniha vyzerá v tomto svete. ako obrovská škvrna. Jej červený obal, akoby prenikal cez biele steny a zvolával na seba pozornosť. Dokázal som na ňu hladievať hodiny. Je zvláštne, že sa z môjho prirodzeného sveta stalo vezenie. Všetko, čo mi pripadalo normálne a správne sa mi odrazu hnusí. Len pre tú škvrnu. Škvrnu plnú myšlienok, ktoré zatracovali celé plátno. Rovnakú špinu nosím na sebe, aj keď možno na mieste, kam si sám nikdy poriadne nedovidím.
Dá sa povedať, že jej súčasťou, sme hlavne my samotní. Tvárime sa ako kopec jednotlivcov so spoločným cieľom, len pre falošný pocit sebauspokojenia. Ale všetci sa tu v podstate len bojíme toho, že by náš život vyšiel nazmar a prekrývame to zadosťučinením voči budúcnosti. V túžbe po ňom sme iba jeden druhým nahnaný do rohu a účel nás uzatvára vo vlastných svetoch. Vo svetoch, ktorý nám vybral on. Chránime sa pred bolesťou, aby sme nemuseli prezrieť. Všetci mi odrazu začali pripadať ako blázni.
Chcel by som zažiť budúcnosť. Vedieť či táto škvrna dokáže pohltiť celú existenciu. Iba tak, mimo tohto priestoru. Aj keby mal ku mne jej koniec doľahnúť len ako ostrý vietor v bielej púšti.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
ezechielkuceravy
8. 1.januára 2013 16:35
bože to čo je za pičovinu ?
Napíš svoj komentár