Neradno cítiť. Neradno mať pretože až príliš rada berie. Všetko čo sa jej pomestí do dlaní. Smútok i radosť mení na vodu. Bez chuti, bez tvaru a ja už strácam prehľad o tom či som jej za to vďačný, alebo sa za to hnevám.
Je málo horšieho, ako keď vám z radosti ostane len prázdny úsmev.
Je málo milšieho, ako keď sa vytratí horkosť smútku a slzy stratia svoju váhu.
Všetko vo mne sťahuje do stredu bez chuti i vône a ja neviem ako vzdorovať. Neviem totiž či vôbec chcem.
Nikto nie je horší ako ona. V mojej radosti z nej kypí sarkazmus a odpor. S krásnou tvárou ponižuje každý pocit v tele. No v bolesti je prvá, kto mi chlácholí temnú myseľ. Uberá z prenikavosti bôľov, obväzuje rany a šepká, ako bude všetko dobré.
Sedela na posteli pri mojich nohách a ja som bol prázdny, tak ako býva prázdny človek, keď z neho deň vytiahne nie len všetku energiu, ale aj cit a on potom pokladá každú myšlienku za zbytočnú. Všetok pohyb v mysli odvieva trpkým vetrom márnosti.
Sedela tam, mala dievčenské telo i tvár, no z polky ju špatili hlboké jazvy. Jedno z jej očí bolo slepé. Zakalené šedou hmlou, ktorá si v ňom žila, akoby v malej sklenenej guličke.
A ja som zrazu cítil, že myšlienky, ktoré sa mi pri pohľade na ňu roja v hlave nie sú vôbec zbytočné. Že nie sú pekné ani škaredé. Že sú ako je a bude ona.
Ako som a budem ja...
A raz budeme len my dvaja. Odídu všetci a všetko čo som mal i nemal rád. Pominie láska a stratí sa hnev. Zmiznú steny i kraje a okrem jej a mňa, neostane pre toho druhého nič iné.
A ten pokľudný stred do ktorého všetko tak rada stáča sa na chvíľu vychýlil a voda nabrala slanú pachuť, keď dopadala na moje bosé nohy.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár