Ten list som si od včera prečítala niekoľkokrát. Neviem presne čo má vyjadrovať. Pravdupovediac som od neho nečakala nič. On mi však do vlastnoručne spravenej krabičky - podotýkam krásne zabalenej, schoval už tú spomínanú takzvanú skrýšu na zuby s nápisom - Moje Prvé Zúbky, jeho hračku s detstva a list.
Všera, keď mi to strčil do ruky, bola som taká prekvapená a v rozpakoch - čo nezvyknem byť, že ani neviem či som sa poďakovala. Potom som chvílinku pekne zabalenú krabičku objímala v rukách uvažujúc, že či ju vôbec rozbalím. Po krátkom prehováraní som si rozbalila krabičku. Pod neónom pred gymplom som si list prečítala dookola asi dvakrát.
Slzy sa mi tisli do očí. Úplne som tak skamenela, potom som sa pomaly začala hýbať z miesta. A začala premýšlať nad slovami v liste.
"...nechcel som, aby to takto dopadlo... " - Ver mi, že ani ja som nechcela aby to takto dopadlo. Že či si mi ublížil? Ano, ublížil. Ale nie s tým, že máš rád svoju bývalú, lebo ja viem, že láska len tak neprejde.
Ale si mi klamal. A ja sa teraz cítim taká využitá. Načo tie oblbovacie slová, že ma chceš milovať, že o mňa chceš bojovať? Načo? Toto mi ublížilo.
Že si ma len namotával. A ja som si myslela, že si kamarát. Ale kamaráti neklamú. A ja som bola taká hlúpa a naivná, že som uverila, uverila som všetkým slovám, bozkom a dotykom. Všetkým tým klamlivým slovám a bozkom.
Asi jediné šťastie je, že som sa do teba nezaľúbila. Mala som ťa veľmi rada, ale našťastie to netrvalo toľko, koľko na lásku treba.
Nejak som cítila ten koniec pred začiatkom ešte. Ale chcela som uveriť, chcela som ľúbiť. Márne. Asi to tak nemalo byť.
Teraz však ako ďalej? Kamaráti? Neviem. Nejak sa to pokazilo. A mňa to mrzí. Zasa som prišla o kamaráta.
Tak šťastné a veselé....
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
elwinko
24. 12.decembra 2009 19:36
Jujha..
Napíš svoj komentár