Tak som sa dostala do kolektívu právnikov. Pracujem v advokátskej firme. Už rok. Avšak vôbec to nie je tak ružové ako to znie. Hlavne keď ste už vyše 12 hodín v práci. Z jednej stránky je to super a ja si to aj nesmierne vážim, že tu pracujem, ale má to svoje ale.
Tým pádom voľný čas temer žiadny. Celý týždeň pracujem. Od rána do večera. V septembri minulého roku sa ma šéfka spýtala, že či nechcem pracovať aj popri škole. A ja takéto ponuky neodmietam.
Tak som chodila do školy a po škole som išla sem. Tri razy do týždňa a takto normálne do večera. Nehovorím, že to bolo ľahké, ale zvládla som to. Popri škole som aj zarábala. Resp. zarábam.
Na to, že by som sa nudila sa naozaj sťažovať nemôžem.
Avšak táto práca mi dala veľmi veľa, nie len materiálne, ale aj duševne. Pomohlo mi to pochopiť veľmi veľa vecí a vidieť veci ešte hodnotnejšie ako som ich videla dovtedy. Spoznala som nesmierne veľa ľudí.
Už viem, že právnikom sa stať nie je žiadna veda, ale byť dobrým právnikom, to je riadna makačka a tam už súkromný život ide naozaj bokom. To človek nemôže brať len ako prácu, ale tým musí žiť. Musí sa tomu oddať. A vtedy bude aj finančne vysoko ocenený, ale čo je viac, aj medzi ľuďmi získa individuálne postavenie.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
d170
8. 7.júla 2010 22:48
Takže sa aj chystáš, respektíve už študuješ právo?
3
velmi uznavam takych cielavedomych a schopnych ludi, ako si ty. ja taky nikdy nebudem
Napíš svoj komentár