Píšem, pretože chcem písať. Pretože mám chuť písať. Pretože mám pocit, že len tu sa môžem akosi vyplakať. Vyjadriť kúsok zo seba bez toho, aby ma ktosi odcudzoval. Teda aspoň dúfam, že nikto nebude.
Písať o tom, že sa mi nedarí, alebo, že mi málo vecí vychádza, že sa cítim sama, že ba nebaví tento svet, že mávam čudné myšlienky...mno a dalo by sa pokračovať do nekonečna, ale by to bolo hrozne nudné. A úprimne, koľký sa môzeme pochváliť tým, že by sme mali ťivot ako v rozprávke?
Asi nikto. Každý máme problémy. Ale mne osobne sa v poslednom čase vyskytujú také, ktoré som si myslela, že by sa so mnou nestali. Ktoré som si myslela, že mňa sa nebudô týkať nikdy. Ale keďže cesty života sú nevyspytateľné, v poslednom čase mávam práve také problémy, ktoré azda asi ani problémy nie sú. Už som si zvykla, že rodičia ma neusále usmerňujú, že sa nedá s každým dobre vychádzať, že človek stále stratí to, čo má najradšej a proste samé také múdrosti. Ale prekvapujúce je, že neznášam chodiť do školy. Že by som najradšej zanechala tu všetko a ušla niekam ďaleko, že začínam žiť v tieni svojej kamarátky. Svojej najlepšej kamarátky. Už mi to úplne lezie na nervy. Úprimne jej nezávidím, ani nič, lebo jej doprajem, je moja najlepšia kamarátka už 15 rokov, ale tak kto by chcel žiť v niekoho tieni a robiť niekomu akože "asistentku". Ma to akože dosť sere. Každý ju stále na mne hľadá, každý sa ma na ňu pýta, jak keby sa okolo nej točil svet. Fakt ma to niekedy až deprimuje. Tak ďakujem, že ste si ma vypočuli a ja musím ísť ďalej. Majte sa krasne
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.