Veď keď už škola nestojí za nič, tak aspoň my si to spríjemňujeme či už skutkami, alebo našimi hláškami a je nám aj to jedno či je to cez presávku, alebo cez hodinu. Nedovolíme si to na všetkých hodinách. Len tam a tomu, kde vieme, že nás zato nevyhodia.
Máme pár takých profesorov, čo si doslova nechajú skákať po hlave a nevedia urobiť poriadok. Aj keď by sme sa aj my mali vedieť správať, ale čo sa dá čakať od vyše 20 sedemnásť ročných dospievajúcich.
V prvom ročníku sme mali ešte inú dejepisárku.
Bola nižšieho vzrastu, vráskavá, asi 55 ročná, ale vyzerala najmenej na 70. Mala aj isté psychické poruchy a dosť nás nemala rada. Vždy jej z úst vysel jej palec, ktorý si cmúľala. Bolo dosť bežné, keď sa sama so sebou rozprávala. Mala jedinečný hlas a ešte lepšie hlášky.
Raz sa počas dejepisu spolužiak schoval do skrine a asi po 10-15 minútach z nej vyskočil so vztýčenou rukou držiac v nej knihu dejepisu so slovami: Už som ju našiel !!!!
Mali ste vidieť jej prekvapený výraz tváre.
Občas sme chodili pozerať aj nejaké videá do zasadačky (jak dôležito to znie . Sedávali sme vzadu a odtiaľ sme mali na ňu super výhľad. Až raz do nej vedľa mňa sediaci spolužiak hodil do nej gumu . Ako tam zamyslená sedela, guma čo ju udrela rovno do nosa ju viac než dosť prekvapila. Vstala a skoro sa rozplačúc spýtala: Čo mi chcete vyrúbať oko? Z tohto činu sme boli obvinení všetcia.
Vo veľkej obľube máme aj nášho telocvikára. Je bežné, že mu tykáme, alebo, keď mu hocikto povie zo školy, že: Ty si k***t!
Veľmi po nás chce, aby sme stále hrali volejbal.
Tak si predstavte, že naraz chytí 23 ľudí do ruky volejbalku a napáli to rovno do neho Teraz je už však ostražitý a schováva sa pred nami v kabinete Ale pár loptám sa nevyhne ani teraz
Týchto zážitkov je ešte mnoho, tak ich sem budem písať postupne
Skutočný príbeh
Komentuj
6 komentov k blogu
1
kukuricka
15. 1.januára 2009 20:26
tak toto vyhralo a zabudla si, ze sa s nim rozpravame po nemecky
3
...no tak toto sa mi vobec nepaci...to si na to hrada???...to sa ani kus nehambis,ze co tym ludom robite???oni su tam,bo musia nachovat svoje rodiny,a vy sa k nim takto spravate....nepaci sa mi to....
5
tiež máme na škole profku s niakou tou psychickou poruchou. aj sa vraj liečila. Hodiny s ňou sú niekedy fakt poriadny zážitko.
6
No nahodou.. aj my tykame ucitelke... pohoda.. zwykla si.. uz.. mame pocit. a mame ucitelow ktory. wzdy maju take hlasky ze amen.. takeho skoro 60 rocneho.. no nema chybu.. ked mi nieco trepneme a on ked smiechy pusti..
Napíš svoj komentár