Na to, aby som sa v živote dostala k mojim cieľom, musím byť sebestačná. Musím si uvedomiť, že v živote sa nemôžem na nikoho iného spoliehať, len na seba. Že jediné rameno, o ktoré sa budem môcť oprieť, je práve to moje druhé rameno.
Že život sa hrá s veľkými kartami.
Že vo veľkom svete prestáva dnes už na tom záležať, že kto ťa má rád a kto nie. Nikto ťa nemusí mať rád. Stačí ak ťa bude každý rešpektovať. Nedá sa každému vyhovieť.
Že človek nemusí byť až tak erudovaný v záležitostiach. Veľkú úlohu hrá to, ako sa človek dokáže predať.
Že na to, aby sme boli šťastný, musím nasledovať hlavne naše záujmy a ciele.
Že človek musí vyžarovať sebadôveru a tá sa mu potom odrazí naspäť.
O čom to vlastne je?
Mám byť sebecká a nestarať sa kto ma má rád a kto nie, lebo len tak dosiahnem rešpekt?
Čo z toho máš, keď ťa má každý rád? Z toho nevyžiješ.
Áno, je to fain pocit, keď ťa majú ľudia radi, ale z toho sa žiť naozaj nedá.
A toto si vytvorili ľudia.
Presne takýto svet, s takouto pseudomorálkou.
Je len na vás ako sa k tomu postavíte...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
husky
1. 4.apríla 2010 00:29
hej pravda
Napíš svoj komentár