Ráno, chcela som vstať o 3:45 aby som stíhala vlak, ktorý odchádza o 5. Zobudila som sa o 4 a vypla budík s tým, že idem s nasledujúcim vlakom, ktorý odchádza o 6:41 - na moje šťastie zvykne meškať. Tak som sa zobudila o 6, obliekla som sa, pobalila a šla. Môj autobus ide 6:30.
Ráno vyjdem z vchodu, prší. Nie. Presnejšie leje. Ja však dáždnik nemám, lebo oba mám v škole. Tak som mokla. Už som meškala. Autobus mi presne ušiel pred nosom. SAKRA! Nevadí, pôjdem taxíkom. Hľadám v kabelke mobil, niet ho. SAKRA po druhé! Tak som bežala domov, len tak mimochodom, vo vysokých podpätkoch, krížom cez všetky mláky čo boli na ulici. Rýchlo som schmatla mobil a bežala ďalej. Keď som s taxíkom došla na stanicu, rýchlo som šla kupovať lístok a potom som krížom prebehla cez všetky koľajnice, vlak bol práve na odchode, ja som ho však presne stihla.
V šoku som sedela vo vlaku, celá mokrá a nervózna. A nahnevaná, na seba. Lebo nedokážem ráno včas vstať! Veľmi som bola pohádaná sama so sebou.
8:02 - vlak prichádza do Bratislavy. Autobus mi ide 8:05. Ešte šťastie, že Katka stála v rade na lístky, rýchlo kúpila lístky no a kto by to čakal, zasa sme bežali na autobus. Došli sme do školy, v aule plno ľudí, na mistnosti, kde sme mali minule prednášku, bolo vypísané MEDICÍNA. No to nie je práve moje. Nevidela som jedinú známu tvár naokolo. Potom som však zbadala chalana, čo minule sedel predomnou a dosť veľakrát sa smial na ničom, ale to doslova. Tak som išla k nemu, že či náhodou nevie, že kde sme. Keďže ani on nebol touto informáciou obdarený, išli sme sa spátať tej nepríjemnej tety, čo sa tak škaredo pozerá na každého. A že sme v prístavbe. Jak keby som ja alebo on vedeli, že kde je prístavba, ale odvahu spátať sa, že kde to je, som už nemala. Veľmi škaredo sa pozerala na nás. Ale my sme potom tú prístavbu našli! ! ! Sláva.
Prednáška bola v pohode. S Jurom sme sa veľa rozprávali. A pak sme šli dom. Cestu domov radšej rozoberať nebudem.
Došla som domov celá unavená. Osprchovala sa, zapla ICQ.
Cez leto som spoznala Lukáša. Strašne zlatý chalan, v lete sme boli veľa spolu, chodili sme sa korčuľovať, bicyklovať alebo sme len tak zvykli ležať v tráve. Dosť som si ho obľúbila. Mal však priateľku, v inom meste. Tým pádom som si od toho nič nesľubovala. Začala sa mu škola, potom sme sa už menej stretávali, ale aj tak sme si písali.
A včera mi večer napísal, že či nejdem von. Ja som už bola dohodnutá s babami, ale tak nech ide s nami. Aj tak zvykával s nami chodiť von. Tak prišiel pre mňa, už som ho dobre dlho nevidela. Aj mi zo začiatku chýbal, ale potom som si na jeho neprítomnosť zvykla.
Išli sme do Tunelu za ostatnými, postupne každý odišiel, ostali sme dvaja. Tak sme si spievali a rozprávali Potom sme šli odprevadiť Vrni domov, ale len kúsok. A tak sme si sadli k Bille na lavičku. Zasa sme sa rozprávali. Potom sme sa pobozkali. Zvláštne, srdce mi šlo skoro vyskočiť z hrude a ja som myslela nato, že on má priateľku. Toto bolo proti mojej morálke, ale bolo to silnejšie ako ja...
Denník
Komentuj
7 komentov k blogu
5
ale keď si vstala o štvrtej, prečo si nešla na ten vlak o piatej???? akože nerozumiem tomu, naozaj...
6
velka chyba moja zlata velka. Toto sa nemalo stat. Teraz sa tvoj zensky mozog rozbehol na plne obratky.
A co si robila v BA? A ani sa neozves vsak dobre. A ja sa doma nudim TSSSS!!!!
A co si robila v BA? A ani sa neozves vsak dobre. A ja sa doma nudim TSSSS!!!!
Napíš svoj komentár
vyser sa na morálku!