10.6.2004: Nejaké to kultúrne podujatie s rytiermi. Nechýbala ani štipka verejného poníženia, keď sa jeden z účinkujúcich rytierov rozhodol navštíviť publikum, kde si musel samozrejme vytipovať zrovna mňa na vyzdvihnutie do vzduchu kvôli vypískaniu a posmievaniu.Hm, doteraz neviem pískať, takže ďakujem mojim dvom spolusediacim za spôsobenú traumu z detstva.
Cesta domov autobusom.Každý vedel, že výsledky príjmačiek sú už zverejnené a tí, čo už mali mobil,sa podozvedávali zdrcujúce správy: boli NEPRIJATÍ. Plač, sklamanie, to všetko som musela počúvať celú cestu domov a tušila som,že mňa iný verdikt nečaká. A bolo mi to jedno. Už pri testoch som sa zmierila s neúspechom a celkom som sa stotožnila s myšlienkou, že s mojimi spolužiakmi to potiahnem až do deviny. 6 ľudí z 8 sa v buse dozvedelo túto správu a medzi nimi aj moja najlepšia kamarátka, tak som sa sebecky potešila, že nás nejaké to výberové gymnázium nerozdelí.
Po vystúpení z autobusu som smerovala so spolužiačkou domov a snažila som sa ju utešiť, že jedným neúspechom sa svet nezrúti a aspoň sme v tom všetci spolu. Keďže nebývam príliš ďaleko od zastávky,môj monológ netrval dlho a prestala som s ním v momente, keď som zbadala môjho otca pred bránou. Tváril sa sklamane a smutne, takže som z jeho tváre automaticky vyčítala, že čo sa asi tak stalo. Otvorila som bránu a na potvrdenie už aj tak očakávaného som sa spýtala:,,Takže nie?,, Otec pokrútil hlavou a ja som vstúpila dnu. V tom momente sa jeho výraz tváre zmenil,rozbehol sa ku mne a zdvihol ma do vzduchu s tou najväčšou pýchou v očiach, akú som uňho za CELÝ môj život zažila. ,,SI PRIJATÁ! ZOBRALI ŤA!,, kričal a neprestával ma zvierať v objatí.
Presne toto bol ten okamih, ktorý si dokonca života zapamätám,lebo mi jednoducho zmenil život Zo 78 uchádzačov prijali 28 ja som bola 18ta. Dostala som sa na gymnázium v čase, keď to bola ešte výberová škola a nešiel tam len tak, hocikto. Po našich príjmačkách výrazne zjednodušili príklady a testy samotné. Bolo to proste moje osobné víťazstvo vo všetkých smeroch Najkrajší narodeninový darček, aký som kedy dostala...Sama od seba ... So mnou sa dostala na gymnázium ešte jedna spolužiačka zo základnej školy.. A s ňou som lavicu zdieľala skoro celých, predlhých, nádherných 8 rokov
Toto bol len malý úvod do najkrajších rokov, ktoré tu ešte určite priblížim,lebo skrátka tie zážitky stoja za zvečnenie
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár