všetci ľudia v ňom boli úžasný.
Bola som v ňom a on vo mne,
no zmizol ten svet žiaľ vo dne.
A príchodom studeného rána
zobudila ma vždy čierna vrana.
A uvidela som vždy realitu bielu
no dnes ráno i jednu dušu smelú.
Kráčala smerom, ktorým nikto nekráča,
kráčala cestou v ktorej nik nohu nezmáča,
kráčala krokom, aký som dosiaľ nevidela,
kráčala, a ja som jej závidela.
Čierna vrana zase zakrákala.
Vypadli mi slová,
padol zrak,
NIE, nenechám život zas raz tak.
NIE, nezlyhám už nikdy viac,
hoc možností je čoraz viac.
NIE, nenechám bežať svet po vlastných,
mám vlastné nohy,
vlastné vlohy,
nenechám viac život ako v dobách včasných.
Bola láska, boli to časy,
v ktorých nikto nečakal, že sa rozum ohlási.
Bolelo srdce, a mi zmrzla pýcha,
ale príchodom jari sa zas telo rozdýcha.
A teraz sa vraciaš? Teraz čo chceš?
Mňa už viac pohladiť nesmieš.
Čo teda chceš? Máš ma vôbec rád?
Ja už mám pokrk všetkých zrád!
Mám pokrk tvojej sebeckosti,
bolí ma to až v dreni kostí.
Ubližuješ mne, ubližuješ mnohým,
nedovolím, aby to bolo ako predtým.
Ak nechceš lásku, nedostaneš nič,
je mi to jedno, si hlúpy gýč.
Gýč modernej doby, trochu to preháňaš.
Prečo trocha viac lásky nemíňaš?
NIE, viac ti k nohám nepadnem,
radšej na bojovom poli padnem.
Kto tak robí, je na hlavu.
NIE, ja už nezapadnem do tohto davu!
Nebudem ležať v rôznych polohách,
mne už nezáleží na týchto vlohách,
mne záleží len na jednom, a to je láska,
netráp sa, kvôli tebe mi už nepribudne vráska.
Veď nemusíme na jednej lodi žiť,
keď je toľko spôsobov ako plávať,
nehovorím že nebudem padať.
Ale je stále lepšie na štyroch sa plaziť,
cez krištáľové jaskyne,
ako bez očí žiť.
Je toľko miest, ktoré chcú naplniť aj tvoje srdce,
nech nie je len do jedného rytmu bicie.
Neboj s aa preskoč tiež palubu,
veď aj morské hady majú niečo doseba,
tak vaic už neodtláčaj ten svet od seba.
Svet čaká na teba
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár