Obyčajná pretvárka

S niektorými spolužiakmi sa poznám od malička a s inými som sa zoznámila až na druhom stupni ( t.j. v 5. ročníku ).
Hneď keď sme sa spoznali, rozdelili sme sa na 2 skupiny - my a oni.
My sme boli domáci a oni pre nás boli nejaké decká zo susednej dediny, ktoré sa dotrepali k nám. Už vtedy to začalo medzi nami zle !
Samé urážky, nenávisť, ohováranie. Postupom času, keď sme prechádzali do vyšších ročníkov sa tie skupiny menili ( pochopiteľne ). Ale menili sa tak, že domáci sa stavali proti domácim. Decká so susednej dediny stále držali pokope a pridávali sa k nim moji dobrí kamaráti zo škôlky ( teraz už bývalí ). Ja som sa stále odmietala s nimi priateliť, pretože som bola iná ako oni. Zo začiatku to bol strojček, ktorý na škole nosili asi 5 ľudia, potom akné, ktoré som mala v mladšom veku ako ostatní, výškovo som bola najvyššia. Od týchto faktov ma začali prezývať.
Neskôr to bolo pre nich bifľovanie pre mňa malina - dejepis. Dejepis mám veľmi rada, pretože ma dejiny fakt zaujímajú a ich zaujímala iba telesná. Telesnú som neznášala, pretože vždy bol len futbal, ktorý si chlapci každú hodinu vydupali.
V 8. a 9. ročníku je to hudba a zmysel pre humor. U nás v triede každí neznáša punk, rock a počúva hip-hop. Ja naopak. Milujem rock, punk-rock a nemám rada hip-hop. Zmysel pre humor ? ? Čo nepovedia najväčší šašovia triedy to nie je vtipné. Keďže patrím do skupiny - odpadu ich spoločnosti, tým pádom som len trápna.

Tie decká zo susednej dediny pre mňa nie sú nič, nezaujímajú ma ich pribrzdené názory. Mňa však trápia moji veľmi dobrý kamaráti zo škôlky. Sú to väčšinou typy ľudí, ktorí sa podriaďujú väčšine, nestoja si za svojimi názormi a súhlasia iba s tým čo povedia oni. Ja som tá zlá pretože ich nemám rada, ja som vždy tá zlá preto lebo si poviem čo mám na srdci, ja som tá zlá, že mám priemer 1, 00 ! Proste vždy som len ja tá zlá, ale len v škole. Keď ideme von bez tých deciek tak som už super, každí má má rád a odrazu vypúšťajú z úst také vety typu : " Bože ja tie decká tak nemôžem. Oni sú takí trápny. " alebo " Ja ju fakt nenávidím. Je to totálna kurva! " Samé ohováranie a mňa vychvaľujú do nebies.
Avšak keď sa príde do školy tak sa obímajú, bozkávajú, chvália si oblečenie.
A ja si tam sedím v poslednej lavici, v strednom rade a uvedomujem si, že tých, ktorých som mala tak rada teraz nenávidím.

Dnes môžem len ďakovať jeden z mojich najlepších priateliek Lenke, že ju mám a v triede nie som úplný outsider.

 Denník

3 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu