Keď už vraj vzlykať je tak malé a ja som človek neveľký lámem sa v kolenách, ohýbam v chrbte... V zem hľadieť mal by som naveky... No siaham na nebo ako teľa, spásať chce svoje pastviny. Zrejme však viera veľa chcela -prostého muža bez viny... Lež ja som ten čo v chrámoch Božích kľačať smie chrbtom k oltáru. A tak s pohľadom na stenu postermi Ježiša lepenú, schovávam hriešnosť do davu... Blog 5 0 0 0 0 Komentuj