Maličké moje za dávku, dnes vyslovím ti rozprávku. Tebe je treba mladých svetov... Kiež byť ty mnou a ja byť tebou. Pomaly triezvem zo spánku. Zľahka si dymom hojím rany Tam, kde sa smútku zle vodí. V život tak zvláštne nepozvaný, predstavujem si dôvody... Tak láska bude modla zlatá, smrť nie viac ako hebká dlaň... Hoc máme dušu, na zvieratá, zmenili sme sa pre strach z rán... No žltý dym si hudie svoje... bez zmyslu bytie ostáva. Len prázdne hľadí v ľudské zbroje, kým zhynú, ako predstava... Blog 9 0 0 0 0 Komentuj