Vždy keď kráčam...cestou...pustou,
cestou samoty, bez duše chodím, hľadím...snívam.
...snívam o veciach nedosiahnuteľných, tajomných,
o túžbach, pocitoch, myšlienkach, ľuďoch,
ktorým tak slepo, celým srdcom dôverujem...
Kráčam...tou dlhou, smutnou púťou života...
Hľadím na šťastné tváre, tváre plné šťastia, lásky...
Hľadím, vravím sama sebe:
“Hľa, pozri...najkrajšia hra, hra ľudí.
Ľudí, ktorí veria tak, ako ty.
Áno, nemaj strach, veria síce vo veci tebe neznáme,
veria vo večnú lásku, šťastie, život... no i ty raz spoznáš.“
... najkrajšia hra...
...hra života...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
angel_xy
24. 4.apríla 2007 14:51
peknéééééééééééééééééééééé
Napíš svoj komentár