Láska na obzore
Draky sa rozleteli na všetky kúty sveta. Salmern, Varmana, Wontarentos a Kernoxermon ostali na lúke a po čase mlčania sa pobrali na Dračiu horu. Tam im drak vrátil meče a poslal ich preč.
Salmern sa vôbec neponáhľal a Varmana tiež. Išli inou trasou, akou prišli. Vracali sa krížom cez plošinu. Varmana zrazu zastala.
„Salmern?“
„Áno?“
„Na niečo som prišla.“
„Na čo také?“
Varmana bola rozrušená. Salmern si to doteraz nevšimol. Mysľou bol niekde inde.
„Zrejme mal ten blesk aj inú príčinu ako proroctvo.“
„Akú?“
Salmern zastavil. Pozrel sa Varmane do očí a zbadal tam malú drobunkú slzičku. Zase ho opantali tie modré oči.
„Možno, že nám osud nadelil aj iné poslanie, ako spoločný boj.“
„Asi máš pravdu.“
Začali sa k sebe približovať. Varmana aj Salmern pocítili to isté. Už sa skoro pobozkali, keď sa zrazu objavil mohutný tieň. Stromy sa zlomili a padli na zem.
„Veď to je Formak!“
„Salmern Zraner. Musel som sem prísť.“
„Čo sa deje?“
„Xer Ganor sa rozhodol použiť armádu a zaútočil na Brentonskej plošine, z juhu.“
„Tam sa nachádza tábor!“
„Áno Varmana Saman. Po ceste som zbadal dym a okamžite som sa vybral ku vám.“
„Varmana, okamžite sa musíme vrátiť.“
„Odveziem vás.“
Obaja vysadli na draka a posadili sa medzi krídla. Biely drak sa rýchlo vzniesol a zamieril na juhozápad. Leteli hrozne rýchlo až postupne zbadali čierny dym. Drak ešte viac nabral na rýchlosti. Zopol krídla pospolu a nabral šípovitý tvar. V tom prudko zastavil a nehlučne pristál blízko bojiska. Salmern zosadol a odpásal si meč. Varmana ho nasledovala. Zazreli bojujúcich strážcov a bojovníkov zbojníkov. Proti nim sa postavila dobre vycvičená armádna brigáda na čele s Xerom.
„XER!!“
Xer sa otočil a zbadal svojho budúceho úhlavného nepriateľa. Salmer sa rozbehol doprostred boja a začal likvidovať armádu. Varmana ho nasledovala. Xer sa vybral priamo na nich.
„Salmern Zraner. Čakal som, že sa tu niekde budeš potulovať.“
V tom ho trafil elektrický bič. Xer urobil salto a tvrdo dopadol na zem.
„Xer Ganor. Podlí pes čo zabil vlastného otca.“
Xer spoznal Zranerkon a poznal aj jeho majiteľa.
„Varmana Saman. Nikdy som nečakal, že s teba sa stane pani meča.“
„Ani ja som nečakala, že si zabil svojho otca!“
V tom sa hrmot zbraní utíšil. Na oblohe sa zjavil biely plameň. Guľa z belasých plameňov dopadla na niekoľko vojakov a zabila ich.
„Draky? Odkiaľ sa tu zjavili draky?“
„Priateľ Formak sa vrátil z vyhnanstva na zavolanie strážcu Dračej hory. Spolu zo svojimi bratmi má naplniť proroctvo vytvorené ešte pred vznikom dynastie Ganor.“
„Zrejme sa ho nedozviem. Nevadí. Postačí mi, vás zlikvidovať.“
„To sa ti nepodarí!“
„Raz azda hej.“
„Zbojníci, do útoku!“
Virvar začal odznova. Zbojníci tento krát zatláčali armádu späť, lebo mali na svojej strane draka a dvoch hrdinov. Xer mal proti sebe silnejšieho protivníka, ale nevedel, že Salmern, Varmana a Formak ho nesmú zabiť.
„Velím na ústup. Veliteľ, vydajte rozkaz.“
„Áno pane.“
Ozvala sa hlasná trúba a vojaci sa dali na ústup. Po upokojení sa dali do rozhovoru Salmern a Xino.
„Xino Saman, aké máte straty?“
„Máme šťastie, že ste sa objavili. Stratil som asi 20 bojovníkov a štyroch ochrancov. Teraz však musíme opustiť toto miesto, lebo Xer sa sem vráti. A to s väčšími posilami.“
„Mám návrh. Formak, mohli by sa nasťahovať na Brentonskú plošinu?“
„Pokiaľ viem, tak ti patrí východná strana úžľabín. Tam by sa dobre schovali, keby znovu ich napadli. Nebude to ďaleko od Dračej hory. Budú preto pod ochranou drakov.“
„Veď je tam teraz len Kernoxermon.“
„Spolu so mnou sa vrátil Graner, Huqinar, Karmentornas a Jintosant. Teraz je tam teda šesť drakov.“
„V poriadku. Oznám Kernoxermonovi, že sa tábor sťahuje na Brentonskú plošinu. O ostatné sa postarám ja.“
„V poriadku Salmern Zraner. Odovzdám.“
„Salmern, kto sú tie osoby, o ktorých ste hovorili?“
„Xino, sú to mená drakov. Kernoxermon stráži Dračiu horu. Tam sa radšej neukazujte. Ak sa tvoji prieskumníci dostanú ku veľkej priepasti, nech ju nepreskakujú. Ak sa dostanú k rozseknutému mostu, tak nech ním neprechádzajú. Všetky tieto miesta Kernoxermon stráži.“
„V poriadku. Kedy sa dáme na cestu?“
„Hneď teraz. Varmana, skontroluj, prosím ťa, ranených. Budú potrebovať pomoc.“
„V poriadku Salmern.“
Opustili starý tábor, kde bola preliata krv statočných. Od tých čias sa volá tá čistina Biely plameň, lebo keď odtiaľ odchádzali, Formak všetky tlejúce zvyšky spálil studením ohňom..
Xer sa vrátil do hradu Ganorman, lebo v paláci sa už nemohol cítiť bezpečne. Nechtiac objavil základňu zbojníkov, ale vyplieniť mu ju nedovolili Salmern a jeho nový spojenci.
„Fusto, vráť sa tam a zisti kam sa vybrali.“
„Nebojíte sa, že tam nechali stráže kvôli zraneným, ktorých nemohli zobrať zo sebou?“
„O to nemám strach. Skôr sa bojím toho, že mi ujdú bez stopy. Ako poznám Salmerna, schová ich tak, že ich ani ty nevystopuješ.“
„Áno pane. Najlepšie sledujem sám, nepotrebujem ochranu. Dovidenia pane.“
„Choď už!“
Po chvíli rozmýšľania si dal zavolať veliteľa hlavných vojsk.
„Kde sa nachádza Dračia hora?“
„Je uprostred Brentonskej plošiny pane. Je obkolesená hlbokou priepasťou. Na druhú stranu sa ešte nikto nedostal. Na jej dne sa totiž pohybuje temný strážca.“
„Kde by sa na plošine mohli schovať utečenci s tábora, ktorý sa nachádzal v týchto miestach, za dva dni?“
„Mapy Brentonskej plošiny nie sú kompletné pane. Sú to len hrubé náčrty z obdobia, keď ešte nebola zasvätená.“
Veliteľ mu ukázal starú mapu, ktorú vytiahol z najspodnejšieho šuflíka na mapy.
„Tu sa nachádzajú hlboké kotliny. Je to najlepšie možné miesto na úkryt. Sú len 5 km od Dračej hory.“
„Bývali na nej aj draky?“
„Samozrejme pane. Do vášho nástupu na trón tam bola rodina Lávových, inak nazývaných aj červených, drakov. Išlo o 40 dospelých a asi 30 mladých. Teraz tam nieje ani jeden.“
„Dnes som zbadal draka bieleho ako sneh. O akého draka ide?“
„Je to ľadový drak pane. Je schopný vrhať ľad a šľahať biely plameň.“
„Sú aj iné druhy?“
„Áno pane. Okrem lávových a ľadových sú kamenné, zlaté, zelené, modré a nakoniec čierne. Niekedy sa medzi sebou krížia a tým vznikajú nové druhy, ktoré sú nebezpečnejšie ako ich predchodcovia.“
„Ktorý je najsilnejší?“
„Lávové draky pane. Vrhajú lávový plameň a žeravú lávu. Silný pancier ich chráni odspodu, aj z vrchu.“
„Kombinácia?“
„Najnebezpečnejšia je čierny a ľadový pane. Ak sa však spoja vlastnosti všetkých drakov, tak je to najnebezpečnejšie stvorenia na svete.“
„Akoto, že sa v tom tak vyznáte veliteľ?!“
„Dúfam, že vás pane presvedčí táto jazva. Pri boji s jedným z lávových drakov, mladým, som utŕžil túto ranu.“
Ukázal dlhá jazvu ktorá sa mu tiahla od stredu chrbta až po pravej nohe ku kolenu..
„Mal som jediné šťastie, že som mal brnenie, inač by som bol už mŕtvy.“
„Ďakujem za ukážku. Teraz sa odoberte k vojakom. Budete viesť bojovú výpravu do roklín na Brentonskej plošine.“
„Áno pane.“
Keď veliteľ odpochodoval, Xer sa strhol. Na stene sa mihol tieň.
„Kde si? Si to ty Salmern? Alebo ty Varmana? Ukáž sa!“
Zo steny však nevyšiel ani jeden z nich. Blízko dverí sa objavil čarodejník Wontarentos.
„Kto si?“
„Som čarodej, ktorý ukul oba meče. Darmo si namáhaš rozum. Nepoznáš ma a predsa si ma videl na dvore toľkoráz, že si na mňa spomenieš, až keď ti to pripomeniem.“
„Otec mi o tebe nikdy nič nepovedal.“
„Lebo tak ako ja, aj rod Zraner používal ten istý zvyk.“
„To poznám. Nejde mi do hlavy však jedna vec. Ako si mohol ukuť oba meče, keď viem, že oba majú niekoľko storočí?“
„Som čarodejník a bývam na Dračej hore. Viac ti nepoviem, lebo som vďaka tebe zistil, o čo sa chystáš.“
„To ti nedovolím!“
Otočil sa, že si zoberie meč. V tom sa otvorili dvere.
„Pane, večera je hotová.“
Čarodejník zmizol ako duch, ktorý nikdy nebol.
Na Brentonskej plošine zatiaľ putovala kolóna vozov a povozov smerom dnu. Keď sa zotmelo, Xino vyhlásil prestávku na noc.
„Salmern, ako je to ďaleko?“
„Čoskoro budeme pri Dračej hore. Prešli sme asi 15 km.“
„Salmern, kde je Formak?“
„Poslal som ho oddýchnuť si Varmana. Lietal nad nami celý deň.“
V tej chvíli sa rozhorel na nebi zelený plameň.
„Dobrú noc Salmern Zraner.“
„Budem hádať. Ty si Jintosant.“
„Áno. Som z rodu Zelených a Kamenných drakov.“
„Schovaj sa vedľa tábora. Tvoje maskovanie bude dobre slúžiť.“
„Súhlasím. Poobkladajte ma ešte haluzami, aby to vyzeralo lepšie.“
„Môže byť.“
„Salmern, slečna Varmana vás volá.“
„Hneď som pri nej.“
Rozlúčil sa s Xinom a Jintosantom a zamieril za ženou. Varmana sa skláňala nad umierajúcim vojakom, ktorý mal odťatú nohu. Patril síce ku Xerovi, ale bol to len muž, ktorý bol na nesprávnej strane.
„Chcel ťa vidieť.“
„Ako sa volá?“
Muž sťažka otvoril oči a slabými slovami povedal.
„Samtan. Volám sa Samtan Harn.“
„Nenamáhaj sa priateľ. Si ťažko ranený.“
„Musím. Prečo ťa chce vládca zabiť?
Salmerna prekvapila otázka. Ťažko zranený vojak na neho upieral oči.
„Neviem. Asi kvôli mečom. Je v nich obrovská sila. A ďalej som ho videl, ešte pred desiatimi rokmi, ako zabil vlastného otca.“
Tento krát bol šokovaný vojak. Naplo ho. Salmern a všetci ostatný sa skoro nestačili uhnúť. Vojak bezvládne klesol na posteľ. V tom momente sa v stane objavil Wontarentos.
„Nechoďte do úžľabín. Xer tam vyslal vojsko. Pôjdete na Dračiu horu.“
„To je posvätné miesto drakov Wontarentos. Tam ísť nemôžu.“
„Je to už dohodnuté. Kernoxermon už vie, čo sa deje. Súhlasil. Kde je Jintosant?“
„Vonku stráži tábor.“
„Čo je tomu vojakovi?“
„Zrejme ešte tejto noci umrie. Má odťatú nohu a veľkú stratu krvi. Pred chvíľou vracal.“
„To vidím. Noha bola odťatá Zranerkonom. Len ty držíš jeho život v rukách.“
Wontarentos pozrel na Varmanu a tá pochopila. Chytila Zranerkon a priložila ho na ranu. Nevedno odkiaľ sa objavila noha a stratená krv. Varmana švihla opačným smerom ako zaťala a noha sa prilepila na pôvodné miesto.
„Samtan, zobuď sa!“
Samtan sa zrazu zobudil a silným hlasom povedal.
„Som v nebi či pekle?“
„Na zemi Samtan, si živý.“
Samtan sa pozrel na miesto, kde mal nohu odťatú a tam nebola ani len jazva.
„Ako ste to urobili? Čo sa stalo?“
„Zranerkon ti vrátil život, lebo si to želala jeho pani. Raduj sa kým môžeš.“
„Pridaj sa ku nám Samtan a ver mi, že budeš žiť šťastne, keď skončí tento boj.“
„Budem vám pomáhať ako sa bude dať. Po tom čo si mi povedal, viem, že Vládcovi sa nedá veriť.“
„Varmana, zachránila si život. Si čistejšia, ako sa zdá.“
Varmana sa zapýrila. Salmern ju zobral okolo pliec a odišli zo stanu. Zas sa len tak prechádzali, ako vtedy, keď ich vyrušil Formak. Teraz ich nič neprerušilo. Začali sa vášnivo bozkávať. Varmana mala pravdu. Nikdy nemala v sebe krv Zraneru. Ona sa do Zranerčana zamilovala a on do nej.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár