- Kurevsky ma bolia nohy.
- Ako to rozprávaš?
- To tie topánky.
- Lila, si hamba rodiny.
- Hamba, čo sa vozí v mercedese?
- Hamba, ktorá sa vozí v mercedese za sex.
- Mamička, sex je zdravý.
Napovrchu dávala pocit akoby ju nenávidela. Ale bol tam kúsok cynickej lásky ktorú nenávidela. tej istej lásky ktorú vieme cítiť iba k matkám. Ktorú máme od narodenia a nosíme ju v sebe ako niečo cenné a nezištné. Musela si priznať, že hoci by spala aj s celým mestom mama by ju milovala.
- Idem.
- Nedohovorili sme.
- Matka, drž už hubu aj tak si budem robiť, čo chcem.
- Lila, si moja dcéra. Budeš ma počúvať. Príď domov. Urobím ti kašu. Máš ju ešte tak rada???
- Nenávidim náš dom, nenávidim tvoju poondiatu kašu, nenáviím teba!!!
V tej chvíli cítila ako vo vnútri plače. Ako niečo v nej zomrelo. Umrelo a akokoľvek by chcela nešlo to vrátiť späť. Ako keď hodíte kameň do studne. Zobrala kabát, nasadla do auta a odišla. Opustila viac ako len jednu ženu so slzami v očiach. Opustila svoje detstvo. Opustila ženu, ktorá stála pri nej aj keď sa všetci otočili chrbtom. Opustila kúsok, veľký kúsok svojho srdca. Cítila ako jej čas letí cez žily. Nevnímala hodiny. Nevnímala bezúspešné tri hodiny, ktrorými sa snažila zahnať tú príšernú bolesť. Takú, ktrú cítime iba keď niekomu ublížime. Keď ublížime niekomu koho milujeme. Musí sa vrátiť. Pôjde domov, dá si kašu. Och ako ju zbožňuje. Rýchlo otočila volant. V tom istom okamihu keď nastavila tvár pokušeniu mieru. Mechanicky zodvihla telefó a myšlienkami bolo už pri nej. Ako malá sedávala na jej kolenách .Spievala jej a ona zaspala. bez výčitiek. Pod krídlami anjela.
- Slečna Marfisová?
- Áno?
- Je nám to úprimne ľúto. Vaša mama mala vážnu autonehodu a je MRTVA.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár