Koketne sa zasmiala a vydýchla dym z cigarety. ,, Dnes zomriem. " zašepkala do prázdna. Akoby smrť bola pre ňu tá najprirodzenejšia vec, akoby len zavrela oči a zaspala. Zaspala navždy. Vždy si myslela, že samovrahovia sú len blázni, ktorí utekajú pred životom ale teraz chcela aj ona ujsť. Bála sa smrti. Bála sa snov, ktoré sa jej budú snívať keď odíde. Odhodila cigaretu do kaluže a stúpla si na múrik. Zima sa jej zarezávala do kostí, vietor sa hral s jej vlasmi a šepkal akúsi nezrozumiteľnú pieseň. Ale ona už nič necítila, nič nevnímala. ,, Skurvený život, skurvení ľudia... " šepkala a kvapky sĺz padali do rieky pod ňou. Posledný krát sa otočila a zadívala sa do tmy. Rozprestrela ruky a vzlietla. Padala... Padala ako drobná krehká bábika. Padala ako čriepky z rozbitého zrkadla.

Kruhy na hladine zmizli a voda sa upokojila... Iba z tej cigarety sa rinul posledný kúdol dymu. Ako tichá spomienka na ňu... Na toho anjela, ktorý nestačil rozprestrieť krídla.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár