,, Klára." šepol som do tmy, ,, Klára, poď dole, Klára." Dívala sa do tej prázdnoty pod ňou. Celá sa triasla a jej krehké telo bolo odhodlané skočiť. ,, Klára... Milujem ťa. Prosím neodíď mi." hlas sa mi klepal. Nemohla mi odísť.
,, Raz odídem, láska" šepla a potiahla si z cigarety.
,, Odídeš? A kam?" nestihla odpovedať. Začal so ju šialene bozkávať.
,, Odídem a budem anjelom."
,, Ale ty už si anjel. Si krásny a môj anjel"
A teraz mala odísť... Vtedy som nechápal ale teraz. Teraz jej slová daváli zmysel. Roztiahla ruky a vzletela. Padala ako handrová bábika, padala bez úcty a pokania. Padala v tichu nočnej ulice, v tej nostalgii, ktorá mi trhala srdce...
Ešte hodnú chvíľu som sa díval dole. Delili sme sa o všetko... O nádej, lásku, city, sklamania, pakanie... Delíme sa aj o smrť!!!
Viem...
Mal som byť s tebou, viem...
Tu, v tieni štyroch stien...
Pri tebe, ja to viem...
V bludisku čiernych mien...
Viem... Veľmi ma to mrzí.
Po lícach stekajú mi slzy.
Kúsok srdca, otrepaná fráza.
Plná krvi, rozbitá váza.
Bol som nádej, tvoja skaza.
Plná krvi, rozbitá váza.
Delili sme sa o všetko sklamanie
nádej, lásku, pokanie...
Som tvoja smrť...
Viem...
Už iba ticho...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
dadenka
12. 12.decembra 2008 23:10
krasne to si pisala sama?
Napíš svoj komentár