Cítim ako ma zalieva príjemné teplo, zdá sa mi akoby som sa vzďaľovala, ale už si nepamätám odkiaľ. Počujem šum. Je to vietor? Nie! Je to rieka, tmavomodrá rieka. Plavím sa na veľkom lekne, pomaly sa hojdám zo strany na stranu. Z brehu previsajú do vody úzke a dlhé stebla zelenej trávy. Nad sebou vidím farbami hýriacu oblohu, hľadám tam hviezdy avšak vidím len mesiac v splne, chvíľu sa mi zazdá, že je osvetlený
žiarovkou, avšak moje pozorovanie preruší dotyk. Držíš ma za rameno, prešiel si na moje lekno, tvoje odplávalo preč. Si mi dôverne známy, ale aj napriek tomu mám pocit, že ťa vidím prvý krát. Hľadím na tvoje pohybujúce sa pery avšak nepočujem čo hovoríš, tvoje slová prehluší pokojný šum rieky, po ktorej sa plavíme. Dívaš sa mi priamo do očí, dlhé hodiny nie bolo to len pár sekúnd, nie tu čas nebeží. Kde to som? ...
Približuješ sa, pomaly...ja sa nedokážem pohnúť, len nemo na teba pozerám a čakám. Chcem aby si už konečne prišiel, trvá to večnosť kým ucítim tvoje pery a jazyk v mojich ústach. V jednom momente všetko zrýchli, hodiny sa zmenia na stotiny, stíham si uvedomovať len záblesky toho čo sa deje. Ležím na lekne a sledujem ako moje tričko aj s ostatným oblečením odplávali preč, tvoj opasok pohltila tmavomodrá bezodná rieka.
Znovu vidím ako niečo hovoríš, avšak nepočujem. Miluješ ma? Milujem ťa...ale neviem kto si, aj napriek tomu, že ťa poznám.
Šum rieky zosilnel naše lekno začne unášať silnejší prúd, začneme sa otáčať, ale ty si to nevšímaš. Tvoje pery sa priblížia k môjmu uchu, nepočujem ťa, rieka šepká hlasnejšie. Miluješ ma? Milujem ťa... Cítim ako ma zalieva príjemné teplo, teraz však sála z tvojho tela. Rútime sa dole vodopádom, pomaly? nie...rýchlo, čím dlhšie padáme tým väčšie teplo ma zalieva... rozkoš...vzrušenie...kam padáme...pevne sa ťa chytím, zaryjem svoje nechty do tvojho chrbta, nechcem aby si sa zo mňa vzdialil. Padáme, hodiny? ...nie stotiny, šum vody silnie...narazíme na skaly? nie...dopadneme do rieky, na krátku chvíľu sa ponoríme, z tvojej tváre stekajú kvapky vody na moje unavené telo.
Vidím ako sa tvoje pery pohybujú...hovoríš niečo? Nepočujem ťa...Miluješ ma? Milujem ťa...
Cítim, že plávame k cieľu, teplo sa stráca...obloha začína blednúť. Nechcem sa tam vrátiť, lekno sa začína meniť na obyčajný matrac, farebná obloha na holú stenu, plavba sa skončila.

Potrebujem ďalšiu dávku...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
ambracierna  30. 6. 2009 23:09
Uf bolo to silne ale užasne wow...
Napíš svoj komentár