Šarkan si pýta na benzín a ja ho posielam do riti, a on vie že vrátim keď budem mať. Sirko ma zdraví a dúfa, že nepil som privela, lebo noc je dlhá a má privela vína. Zase hráme starú hru, či vypijeme celú jeho chladničku a do dvoch hodín porazení zaspávame v strede nejakej sprostosti. Budí ma jeho sestra, pohárom vody. Budím sa, nie je mi zle, už som zvyknutý. Prepáč Sis, trochu sme blbli. No čo je ty mrcha, viem že ma neznášaš som len smradlavý potkan čo praje to aj tebe, prvá si zdochni. Dnes nejdem do školy, poďme do baru. Nie už sa nedá, musím ísť domov. Tváriť sa krásne že idem do školy. Zbaliť si nejakú knihu, sedieť v autobuse, v parku, čítať si a nechať sa odviať tam kde to nebolí.
Bola to fakt kočka, sedela na lavičke kúsok od teba, čítala si nejaké sprostosti a ty si z nej nevedel spustiť oči. Keby si nebol ešte opitý tak na to nemáš, ale teraz, pozývaš ju na pivo a pýtaš sa akou knihou si to dnes trápi mozog. Pri bare objednáš dva rumy, bez protestu, zaplatíš peniazmi na autobus a užívaš si chvíľku života. Pozývame sa, na kofolu, na rumy na pivá. Nebyť Sirka tak vieš že nemáš už za čo najbližší týždeň ísť do školy, nie ešte zabehnúť do kina.
Rozhovor sa nevlečie, tiahne raketovou rýchlosťou, vláčite sa po vonku do tmy, pýtaš si číslo a si ako malý chlapec, šťastný a nervózny.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár