ako výplody fantázie
podnecujú moju potrebu zostať
pri tebe
vydržať tvoje besnenie
tvoje mlčanie

tak verím že pochopíš

všetky tie večery
vymazať sústredeným mlčaním
so pstruhom na tanieri
a vínom v krvnom obehu

sľubujem že to vydržím

všetky koncerty
vymeniť za správne rozhodnutie
dotyk odlúčenia
ktorý ma prinúti mať sa dobre

myslím prakticky

počujem každé druhé slovo čo mi hovoríš
a čuduješ sa prečo ti nerozumiem
aj ja sa čudujem
prečo to robíš

bolo by ti už dávno lepšie niekde inde

bezmyšlienkovite prešívam gombík na správne miesto
navŕtam poličky o tri centimetre vyššie aby ladili so zvyškom
a vrátim sa k otázke
kam sa podel ten dobrý pocit z ilúzie že niekam patrím

ešte v októbri bol pri mne.

 Blog
Komentuj
 fotka
antifunebracka  12. 5. 2016 16:23
Nebuď zo seba smutný.
Napíš svoj komentár