Nedokážem spať, budím sa v ostrej zákrute a ruky mi inštinktívne vyrazia k volantu, napriek tomu že som v spacáku a môj spánok je podmienka bezpečia na najbližších 500km. Vystupujem a hladím do tmy za jemného dažďa ktorý prebúdza moje zmysli do láskyplného pokoja.
Oznamovacím tónom ti hovorím čo cítim. Štartujem. Už nevydržím sedieť, som otlačený a ubitý a už je mi jedno kto som. Zabijem svoj strach a potom vyhubím draky pod ktorých tieňmi nedokážem rásť.
Už tu vôbec niesi. Už niesi v mojich činoch a neparticipuješ v mojich snoch. Umieraš a ja som citlivka ktorej je to ľúto. A to čo sme ukradli sme splatili do poslednej jazvy ktorá nás neprestáva páliť. Sú veci , ktoré nedokážeme uzatvoriť, utekám, ešte stále len utekám.
Pocit potreby, pocit krásy ma vlečie za vlasy a ja prekračujem vlastné pevné body a ignorujem vlastné city. Chcel som vás za to všetko tam niekde súdiť, ale asi na to nemám čas ani nervy, žite, budte naďalej luďmi.
Mám vás stále rád, napriek tomu že nedokážem zabudnúť, možno vás mám ešte radšej. Nie ... to asi predsa len nie. Len prosím vás nebudte nudní.
Čoskoro to skončí, čoskoro budem slobodní, dáme si žilinský čaj a trnavské mám ťa rád. Objím ma, už je čas. A v tvojich očiach je len človek ktorý potrebuje viac a ja sa bojím že už nie je nič viac. Že jedno z tých dobrú noc bude to posledné. Len preto aby ho nahradilo iné. Len pre zmenu ID. Len preto že sme ludia a že raz musíme skončiť niekde inde, prípadne skončiť definitívne.
Výhlady z hora, pokoj a do krvného obehu neutíchajúce hlasy ktoré ženú ťa dopredu. Nechávam vás za sebou, lebo potrebujem čeliť svojmu strachu, napriek tomu že som len kôpka pušného prachu ktorá verí v nemožnú chemickú reakciu.
Utíš tú neistotu, utíš ju krokmi, príchodmi za brieždenia alebo za tmy z ktorej sme vzišli. Ešte stále vídavam tvoj obrys za presklennými dvermi. Neistotu ktorú si si nedokázal predstaviť a teraz s tebou spí v jednej posteli zatial čo snívaš o zasnežených vrcholoch, mačacích očiach ktoré z teba nespúšťajú pohlad a východisku v ktorom bude zrazu jednoduché si vybrať.
Zrada ma omotáva zo všetkých strán, jej povrazy poškodili obal a ja kvapkám z neho k destinácii prevarená sloboda. Ostáva len akceptovať fakt že nemám krídla. A lietať tak či tak.
Bolesť nás naučila veriť že nie sme sami a slzy tých čo zradili, ktorým prestával som veriť mi to dokázali. Nie som tu sám, som tu s vami.
Ďakujem.....
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
silanova
21. 8.augusta 2013 16:25
Už tu vôbec niesi. Už niesi v mojich činoch a neparticipuješ v mojich snoch. Umieraš a ja som citlivka ktorej je to ľúto. A to čo sme ukradli sme splatili do poslednej jazvy ktorá nás neprestáva páliť. Sú veci , ktoré nedokážeme uzatvoriť, utekám, ešte stále len utekám..
2
chce to impulz. a aby si skrz niečo/niekoho prestal byť "stratený", resp. našiel taký ten svoj "pokoj", "istotu"... aby ti niečo "naťahovalo kútiky úst do hora", ale také to, kedy to ani nemusí byť vidieť. možno tak na správaní a pohľade...
možno to raz budem vedieť lepšie popísať, možno po vínku alebo v iných okamihoch, kedy kecám až až.
možno to raz budem vedieť lepšie popísať, možno po vínku alebo v iných okamihoch, kedy kecám až až.
Napíš svoj komentár