nenávidíš ich
motajú sa pod nohy
ako malí uštekaní psi
motajú sa pod kolesá
vydávajú zvuky
zapĺňajú ti hlavu
nedokážeš žiť
nedá sa sústrediť
otvoríš dvere
hmýria sa okolo teba
v práci aj vo vlastnom dome
zamotávajú ťa do svojich slov
a neexistujúcich problémov
stojíš pri hrncoch
a za tebou zbíjačkou rušia tvoj klud
narúšajú osobný priestor
a hlavne rozprávajú
rozprávajú stále viac
necítia potrebu
aby ich slová dávali význam
tobôž aby som im venoval pozornosť
ktorú zrejme nepotrebujú
stačí rozprávať
zapĺňať priestor hlukom
ktorý ma bodá ako mračno bodavého hmyzu
varenie s xanaxom
varenie s empétrojkou
ktorá ma má oddeliť od vašich potrieb
a vašej neschopnosti dať človeku pokoj
prebodnúť telo varechou
myslím že dnes by to šlo
dnes by som to kura oblial svojským dressingom
kto vie
ako by to chutilo
a ty láska
usmievaš sa do telefónu
a hovoríš mi prečo neprídeš
usmievaš sa a nechutne klameš
a ten malý had
sa tvári že má rád
asi prišiel čas
poďme sa teda hrať
tiež viem štekať
tiež viem poskakovať
a nemám zas tolko svedomia
ako by sa mohlo zdať
nie pre teba
láska moja jediná
blonďatá krvilačnosť spravila mi náladu
odhováral som ťa
no požičiam si zopár tvojich myšlienok
a vyberám z krabice
šašovskú figúrku
a staviam ju na štartovné políčko
myslím že si posledná
.
koho slová bral som vážne
staré časy
tie sú pasé
láska moja
už je to tu zase
lupienkyyy
lietajú do výšky
a basy
festivalovej rasy
ukrývajú výstrely
a ludia prepadávajú
cez vlastné zábrany
neubránia sa
otvorenej zlomenine viery
prepúštajú svoje vášne
oddávajú sa slobode
a preto sme na odchode
stopy v piesku
zmyjú vlny
a z objatí
vzišli ludia cudzí
neuškodili nám bozky
ani z našich lodí trosky
ani flaše vína
po tretej v noci
sme bosí
a nevadia nám črepy
najťažšie sa opúšta
z úprimnosti
neviem ako nenávidieť
neviem ako odísť
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
maciatko0985
26. 4.apríla 2013 18:36
úžasné
Napíš svoj komentár