tvoj prisilný zdroj mi opäť odpálil obvody spoznávam ťa na ulici a tvárim sa že sú to všetko náhody nehody môj pot má zvláštnu vôňu zvláštne známu spoznávam ju sedím tu mlčky pýtam si náhradný dotyk tabletkové klamstvo pýtam si pauzu nové náboženstvo pýtam si kratšiu uzdu lebo šepkanie do ticha v ktorom nie si prítomná vysušilo moje koryto a teraz si postupne berie aj môj smútok zdravý úsudok aj bezpečnostnú zlosť ostáva tu len úzkosť myšlienky ktoré prehlušujú realitu berú si ma ako bzučanie včiel uzamykajúc ma v svojom hluku blížia sa nalietavajú na mňa zo všetkých strán a ich žihadlá mi nevadia stačí ich ignorovať no napĺňajú mi ústa a ja už nedokážem hovoriť oči otvorené no vidiac len skameneliny minulosti vzali si pocit zodpovednosti za to čo bude zajtra a včerajšok bol tiež len pusa na dobrú noc od náhodného zvedavca letím Blog 5 0 0 0 0 Komentuj