Schovávam sa v tvojom byte. Pred nepohodou. Sedím pri okne a šomrem na dážď ktorého soundtrack si užívam. Pohľady v káve a tvoj kocúr demoluje posledný koberec.
Dnes varíš obed ty a ja krčím sa v kúte. Je mi tu pohodlne, je mi dobre v tomto nezariadenom byte. Rozvoniava Mac n Cheese a mne sa chce objať ťa, tuho, mocne. Tvoj byt je mi prístreškom keď je vonku desivo svetlo a márnivo nebezpečne. Dáš mi robotu a ja teším sa na pochvalu. Som a zostanem psom, a pomaly prichádzajú dni keď táto pravda prestane zraňovať moju hrdosť.
Púštame si DMX a repujeme ako za starých čias a pohľad Alfonsa mi pripomína že som dement. A ja sa smejem, hádžeš sa o zem a ja fakt neviem, nechytám dych, totálne nám jebe. Yeah.
Prehrávač robí DJ mixi na doškrabanom CD z éry keď tu ešte vládli jaštery. Dávaš nám amatérsky breakdance a to sme vodku nestihli ani otvoriť.
Je ešte len ráno. Sedím na zemi v kúpelni, predo mnou rozložený kufrík s nástrojmi tvojho otca. Z dobrej nálady prešmirglujem a nalakujem prahy. Umyjem riady a užívam si obedoranajky.
Štartuješ ma. Šteklíme sa, bijeme sa. Alfons je uškrabkaný k smrti.
Nefunguje to.
Sme popŕhlení a tvárime sa pohŕdavo voči všetkým. Máme návštevu. Máš. Ja som vlastne tiež návšteva, no mám pocit že sem patrím.
Nefunguje to.
Som opitý, meliem blbosti. Bavím sa a nefungujem. Je to na zlosť, všetky pauzy, ranné vynášanie smetí. Je to na zlosť, že po tme zostávame sami. Je to na zlosť že po káve sa máme tak strašne radi a je nám jedno že naďalej bojujeme, sme sami, vynášame smeti a nechápeme kam sme dospeli. Už si nespomíname čo sme od života chceli.Nevadí, dáme si kávu a budeme sa mať radi.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.