už prišiel čas
o chladnú bránku
priložíš tvár
utrieš si sopel
a kráčaš ďalej
rozchodiť
to čo nadelil nám náš spôsob života
spôsob vnímania
v ktorom sa rozpadám
podstatu nehladám
nenachádzam priestor pre rast
nie je na čom stavať
nie je sa kam vracať
rozplývam sa
prestupujem všetkými vrstvami
ku ktorým dočiahnu moje chápadlá
rozfukuje ma ranný vietor
už vám nevravím nič
len som
udržujem tep
udržujem krok
nehladím na štruktúru
dostala zásah
pravdepodobne pôjde ku dnu
zachraňovať niečo čo sa mení každú minútu
zachraňovať to čo prežije tvoju vlastnú explóziu
plný spravodlivosti
dávam vrahom voľnú ruku
napriek tomu že mnou mávajú vlny smútku
objatia rodín
sadia ti do hlavy myšlienky o úteku
za hranice vlastnej reality
za hranice vlastnej nestability
nájsť gravitáciu
v ktorej by sa mohli vlniť moje smeti
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár