Hovoríš mi že sa nič nestalo a ja ti dávam za pravdu. Dožaduješ sa tvrdenia, uistenia že budem ďalej bojovať, že sa budem snažiť. Dávam ti ho s polo uvoľneným srdcom. Utekám, rútim sa bojovým poľom a vojakom nasadzujem obrnené šašovské čiapky, pripomínam si síce tvoje stisnutie ruky ako prejav odhodlania a dôvery v moje schopnosti. Bolí. No ja som dobojoval, moje tanky sú zlobodní zlodeji. Vchádzam do miestnosti a drzo sa dožadujem známky, ďalšia z vecí na ktoré by som normálne nemal nervy. Za tvoje slová odvážim sa preskočiť rady sedadiel a povedať si kedy si dopíšem testy. Vypočuť si riekanku, preskakovať hranice, som rád že som sa toho dožil. Aj keď až keď som dobojoval, až keď som našiel šašovské čiapky a ich kúzla v ktoré som sa bál veriť. Vymieňame si najlepšie vtipy a lúčime sa bez sĺz lebo nikto z nás nevie že nastalo lúčenie. Všetky skoky z okien, poháriky absinthu ako bolestné a flaše vína ako ceny víťazovi patria minulosti. Všetko pokračuje rovnako, stretneme sa na chodbe, ibaže jeden z nás sa už zrazu neobjaví.
Nech si kdekoľvek .... pa

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár