OSUD

Mať tak paličku pre šťastie,
Mávam ňou na všetko vzácne.
Nech každý kvietok k nebu rastie,
nech tešia sa nám deti krásne.
Ružový ker nech vykvitne,
do sveta mier nech prenikne.

Mať tak džina a tri priania.
To by bolo v svete diania.
Prvé, patrilo by sirotám,
aby poznali lásku od ľudí.
Druhé, dala by som rodinám.
Každá do sna nech sa prebudí.
A to tretie,
Možno to vyznie trochu sebecky,
Dala by som sebe.
Aj ja chcem poznať svet nebeský,
Poznať nebo zeme.

Mať tak rybku, jedno prianie,
Nuž teda...nech sa stane...
Aspoň malý zázrak.
Nič veľké, nič sebecké,
Len malú prosbu by som mala.
Lúky nech zaplavia tie najkrajšie kvety,
Najkrajšie dary Zeme.
Tak žiadna duša smutná neostane.

Ma tak možnosť zmeniť seba,
Zmeniť všetky svoje sny,
Nemenila by som veľa,
Iba malé detaily.
Rovno chodiť, vpred sa dívať,
Ešte niečo,...možno... snáď, ale,
Radšej nech všetko takto ostane.

Mať tak prsteň na zázraky,
Môžem zmeniť celý svet.
Ruka v ruke, duša k duši.
A zlého sveta už viac niet.

Mať tak všetky tieto veci,
presvedčili by sa všetci,
nebolo by zármutku.
Za horami,
Až tam kdesi,
netrpia na odluku.
Neprepadnú smútku zlému.
Nepoznajú strach.
Nemôžu almužnu dať nemému,
Veď žiaden nie je tam.
A však nemôžu sa rozhodovať
Nemajú práva, ani česť.
Žijú tam len bez pohnutia
A bez osudného rozhodnutia.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár